TEXT: Ján Hlavinka, Historický ústav SAV, FOTO: Archív Múzea SNP, TASR
S pomocou Nemcov chceme sa zbaviť Židov.“
Týmito slovami vysvetľoval minister vnútra vojnovej Slovenskej republiky Alexander Mach 26. marca 1942 členom Štátnej rady, čo motivovalo vládu slovenského štátu k deportáciám židovského obyvateľstva na územie Nemcami okupovaného Poľska.
Mach vysvetlil, že idea deportácií Židov zo Slovenska „sa nadhodila“ v októbri 1941 na stretnutí v Hitlerovom hlavnom stane v Rastenburgu, a odvtedy „sa jej nedalo zaspať“.
Vo chvíli, keď na pôde Štátnej rady odzneli jeho slová, v koncentračnom a vyhladzovacom tábore Osvienčim sa už príslušníci SS zaoberali prvým transportom Židov zo Slovenska. Vypravili ho 25. marca z Popradu.
V nákladných vagónoch transportu prišlo tisíc židovských žien z východu Slovenska. Vykonala sa registrácia, tetovanie väzenského čísla na ruku, strihanie vlasov. Prvé obete nacistického „konečného riešenia židovskej otázky“ zo Slovenska boli na mieste zločinu.
Prečo sa slovenskí politici chytili v októbri 1941 myšlienky deportovať Židov? Zdá sa, že najmä z ekonomických dôvodov.
Na jeseň 1941 žilo na Slovensku asi 90-tisíc Židov. Po rokoch perzekúcií a systematickej arizácie stratili dve tretiny z nich schopnosť uživiť sa a boli sociálne odkázaní. Ľudáci chceli Židom brať, nie ich sociálne podporovať. Ešte v lete 1941 si mysleli, že na dôsledky arizácie našli riešenie – veľké pracovné tábory. Židia v nich mali vyrábať nedostatkový tovar a zarobiť si na svoju obživu.
Rýchlo sa však ukázalo, že stavba táborov, v ktorých by mohli väzniť všetkých Židov, bude veľmi nákladná. Preto keď im v októbri 1941 navrhol Heinrich Himmler, že Židov by mohla prevziať ríša, pred slovenskými politikmi sa otvorili ďalšie možnosti.
Slováci platili 500 mariek
[content type="citation"]Láska k sebe je príkazom Božím, a tá láska k sebe mi rozkazuje, aby som od seba odstránil všetko to, čo mi škodí, čo mi ohrožuje život... Bolo by to vyzeralo ešte horšie, keby sme sa neboli vzchopili včas, keby sme sa neboli od nich očistili.
Jozef Tiso,
o deportáciách Židov[/content]
Najprv sa hovorilo o 20-tisíc práceschopných Židoch. Neskôr, keď sa tieto deportácie pripravovali, predseda vlády Vojtech Tuka inicioval rokovanie o vyvezení všetkých Židov. Himmler súhlasil s podmienkou, že Slováci zaplatia poplatok 500 mariek za každú osobu a zbavia Židov občianstva.
Dohodli sa. Predseda vlády a minister zahraničných vecí Vojtech Tuka a Alexander Mach informovali vládu o deportáciách na jej zasadnutí 3. marca 1942. Tuka jednoducho oznámil, že ríšski vládni činitelia „prejavili ochotu prevziať všetkých Židov, pričom určujú podmienku stratu štátneho občianstva“.
