Prečo partizáni 21. septembra 1944 popravili 187 obyvateľov obce Sklené?
TEXT: Michal Schvarc, Historický ústav SAV
U dalosť v Sklenom, ktorá sa odohrala 21. septembra 1944, zostáva aj po vyše sedemdesiatich rokoch plná nejasností a záhad. Hlavnou nezodpovedanou otázkou je, čo bolo motívom masovej popravy 187 civilistov nemeckej národnosti.
Obec Sklené (po nemecky Glaserhau) leží v bývalej stredoslovenskej nemeckej sídelnej oblasti, v Hauerlande, neďaleko Turčianskych Teplíc a Kremnice. Do roku 1945 bola prakticky nemecká, v roku 1930 tvorili Nemci podľa sčítania ľudu v Sklenom 88,5 % obyvateľstva.
Vznik Československej republiky znamenal pre slovenských Nemcov záchranu pred asimiláciou a odnárodnením a obyvatelia Skleného dlho zachovávali k novému štátu lojálny postoj.
[content type="citation"]Každý Nemec bol považovaný za špióna a nepriateľa a stačilo najmenšie podozrenie, aby sa s ním zaobchádzalo ako s nepriateľom.
Anton Rašla,
bývalý vojenský prokurátor[/content]
Na sklonku 30. rokov však aj mnoho Nemcov zo Skleného (najmä ľudia z mladej a strednej generácie) podľahlo nacionálnemu ošiaľu. Obec sa stala jednou z hlavných bášt Strany karpatských Nemcov (Karpatendeutsche Partei), ktorá sa spolu so Sudetonemeckou stranou verejne hlásila k nacistickej ideológii.
Aj preto bolo Sklené 17. februára 1938 jedným z cieľov manifestačnej cesty vodcu sudetských Nemcov Konráda Henleina po nemeckých jazykových ostrovoch na Slovensku. Jeho prejav si s nadšením vypočulo 1200 ľudí. Nechýbal frenetický potlesk a prevolávanie nacistického pozdravu „Sieg Heil!“
Narukovali do Waffen-SS
Po vzniku slovenského štátu Nemcov v Sklenom viac ako politika zamestnávali každodenné starosti. V čoraz hojnejšom počte odchádzali za prácou a lepšími platovými podmienkami do Nemeckej ríše. Ešte začiatkom októbra 1944 ich pracovalo v ríši okolo tisíc.
Rozpútanie 2. svetovej vojny a ohromujúce úspechy nemeckého „blitzkriegu“ znovu zdvihli sebavedomie slovenských Nemcov. Sklené nepredstavovalo žiadnu výnimku. Počiatočné nadšenie však klesalo úmerne s neúspechmi nemeckej armády na frontoch.
Nemeckú komunitu rozdeľovala aj otázka náborov a odvodov do Waffen-SS (vojenská zložka SS, ktorá okrem vojnových jednotiek zahŕňala aj neslávne známe protipartizánske oddiely a strážne prápory v koncentračných táboroch). V Sklenom prišlo na odvodové prehliadky na prelome rokov 1942/43 len 129 mužov.
Skleňania, odmietajúci slúžiť vo Waffen-SS, sa napokon tejto nepríjemnej povinnosti aj tak nevyhli. Na základe dohody medzi Nemeckou ríšou a Slovenskou republikou z júna 1944 narukovali aj zvyšní slovenskí Nemci. Začiatkom októbra 1944 slúžilo
vo Waffen-SS a Wehrmachte 250 mužov zo Skleného. Práve to mohlo byť pravdepodobne jedným z dôvodov, prečo k masovej poprave došlo.
Stupňujúcu sa činnosť partizánskych skupín sledovali členovia nemeckého etnika s obavami. Ďalším dôvodom znepokojenia bola vzostupná vlna protinemeckej nenávisti medzi slovenským obyvateľstvom, za ktorú však niesli zodpovednosť aj funkcionári Deutsche Partei.
