SME

Strieľajte, prikázal komisár Slavkin

Strieľajte, prikázal komisár Slavkin

Prečo partizáni 21. septembra 1944 popravili 187 obyvateľov obce Sklené?

Prečo partizáni 21. septembra 1944 popravili 187 obyvateľov obce Sklené?

TEXT: Michal Schvarc, Historický ústav SAV

U dalosť v Sklenom, ktorá sa odohrala 21. septembra 1944, zostáva aj po vyše sedemdesiatich rokoch plná nejasností a záhad. Hlavnou nezodpovedanou otázkou je, čo bolo motívom masovej popravy 187 civilistov nemeckej národnosti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Obec Sklené (po nemecky Glaserhau) leží v bývalej stredoslovenskej nemeckej sídelnej oblasti, v Hauerlande, neďaleko Turčianskych Teplíc a Kremnice. Do roku 1945 bola prakticky nemecká, v roku 1930 tvorili Nemci podľa sčítania ľudu v Sklenom 88,5 % obyvateľstva.

Vznik Československej republiky znamenal pre slovenských Nemcov záchranu pred asimiláciou a odnárodnením a obyvatelia Skleného dlho zachovávali k novému štátu lojálny postoj.

[content type="citation"]Každý Nemec bol považovaný za špióna a nepriateľa a stačilo najmenšie podozrenie, aby sa s ním zaobchádzalo ako s nepriateľom.

Anton Rašla,

bývalý vojenský prokurátor[/content]

Na sklonku 30. rokov však aj mnoho Nemcov zo Skleného (najmä ľudia z mladej a strednej generácie) podľahlo nacionálnemu ošiaľu. Obec sa stala jednou z hlavných bášt Strany karpatských Nemcov (Karpatendeutsche Partei), ktorá sa spolu so Sudetonemeckou stranou verejne hlásila k nacistickej ideológii.

Aj preto bolo Sklené 17. februára 1938 jedným z cieľov manifestačnej cesty vodcu sudetských Nemcov Konráda Henleina po nemeckých jazykových ostrovoch na Slovensku. Jeho prejav si s nadšením vypočulo 1200 ľudí. Nechýbal frenetický potlesk a prevolávanie nacistického pozdravu „Sieg Heil!“

Narukovali do Waffen-SS

Po vzniku slovenského štátu Nemcov v Sklenom viac ako politika zamestnávali každodenné starosti. V čoraz hojnejšom počte odchádzali za prácou a lepšími platovými podmienkami do Nemeckej ríše. Ešte začiatkom októbra 1944 ich pracovalo v ríši okolo tisíc.

Rozpútanie 2. svetovej vojny a ohromujúce úspechy nemeckého „blitzkriegu“ znovu zdvihli sebavedomie slovenských Nemcov. Sklené nepredstavovalo žiadnu výnimku. Počiatočné nadšenie však klesalo úmerne s neúspechmi nemeckej armády na frontoch.

Nemeckú komunitu rozdeľovala aj otázka náborov a odvodov do Waffen-SS (vojenská zložka SS, ktorá okrem vojnových jednotiek zahŕňala aj neslávne známe protipartizánske oddiely a strážne prápory v koncentračných táboroch). V Sklenom prišlo na odvodové prehliadky na prelome rokov 1942/43 len 129 mužov.

Skleňania, odmietajúci slúžiť vo Waffen-SS, sa napokon tejto nepríjemnej povinnosti aj tak nevyhli. Na základe dohody medzi Nemeckou ríšou a Slovenskou republikou z júna 1944 narukovali aj zvyšní slovenskí Nemci. Začiatkom októbra 1944 slúžilo

vo Waffen-SS a Wehrmachte 250 mužov zo Skleného. Práve to mohlo byť pravdepodobne jedným z dôvodov, prečo k masovej poprave došlo.

Stupňujúcu sa činnosť partizánskych skupín sledovali členovia nemeckého etnika s obavami. Ďalším dôvodom znepokojenia bola vzostupná vlna protinemeckej nenávisti medzi slovenským obyvateľstvom, za ktorú však niesli zodpovednosť aj funkcionári Deutsche Partei.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Generálny riaditeľ verejnoprávneho RTVS Jaroslav Rezník

Vzbura redaktorov aj Putinov zástanca v správach. Rezník chce aj naďalej riadiť RTVS

Počas piatich Rezníkových rokov RTVS bojovala aj o dôveru diváka


27. máj

Kollár: S Pellegrinim mám dobré vzťahy. Je korektný, vážim si ho

Matovič na mňa neútočí, lebo ho nepodrážam.


26. máj
Dušana Kováčika berú do väzenia.

Kováčikovi pomohli detaily. Prečo mu Najvyšší súd znížil trest?

Dušan Kováčik ide do väzenia na osem rokov. Pôvodný verdikt bol 14 rokov.


24. máj
SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu