BRATISLAVA. Slovenský parlament by si mal brať pri riadení diskusií príklad od švajčiarskeho parlamentu. Myslí si to predseda Národnej rady Peter Pellegrini, ktorému sa páči, že Švajčiari majú časovo regulovanú rozpravu.
"Nikto z nás nepochybuje, že Švajčiarsko je vyspelá parlamentná demokracia a má regulovanú dĺžku rozpravy poslancov. Myslím si, že by sme sa tým mali inšpirovať, aby sme v budúcnosti zefektívnili priebeh parlamentných schôdzí," povedal Pellegrini s úsmevom po rokovaní s predsedom Národnej rady Spolkového zhromaždenia Švajčiarskej konfederácie Stéphanom Rossinim.
"Švajčiarsky parlament funguje ako švajčiarske hodinky. Presne vieme, kedy začneme, kedy skončíme a aký je cieľ, čiže o čom rozprávame," nenechal na reakciu čakať pobavený Rossini. Švajčiarsky parlament má podľa neho vypracovanú štruktúru priebehu zasadnutí.
"Každé rozhodnutie má presný čas stanovený na to, koľko má zabrať a jediné rozhodnutie, ktoré trvá dlhšie, je rozhodnutie ohľadom ľudovej iniciatívy, kde sa môže každý poslanec vyjadriť. A potom je hlasovanie," opísal bližšie Rossini.
Meria každému presne
Čas meria časovač na stole predsedu aj rečníkov. "Každému presne meria, koľko môže hovoriť, výnimkou sú len členovia vlády," doplnil.
Otázka časovej regulácie sa už v slovenskom parlamente objavila. Zatiaľ však nikto toto obmedzenie nezaviedol. Naposledy sa regulácia spomínala v súvislosti s novelou rokovacieho poriadku.
Tá je v druhom čítaní a schválená by mala byť na novembrovej schôdzi. Nateraz však v návrhu časová regulácia nie je. Ak by poslanci o ňu mali záujem, mohli by ju do zákona dostať už na najbližšej schôdzi pomocou pozmeňujúcich návrhov.
Opozícia nemá jednotný názor
Parlamentné opozičné strany nemajú jednotný názor na to, či by určenie časového limitu na vystúpenie poslanca v rozprave priebeh schôdze zefektívnilo, alebo nie.
"Viem si predstaviť, že by dĺžka vystúpenia bola obmedzená, a to tak, že každý poslanecký klub by mal vyčlenený svoj čas a bolo by na ňom, ako ho rozdelí medzi svojich poslancov. Samozrejme, musel by byť vyčlenený čas aj pre nezaradených poslancov. Zmeny by však mali prísť len po širokom konsenze," povedal podpredseda KDH Pavol Zajac.
Šéf poslaneckého klubu Mostu-Híd László Solymos pripúšťa, že výhody má jeden aj druhý model. "Pre nás je však najdôležitejšie, a to by sme chceli presadiť, aby po predstavení návrhu v pléne mali slovo najskôr poslanci prihlásení do rozpravy za svoje kluby. Aby ich nemohli predbiehať členovia vlády či podpredsedovia NR SR, ako sa to deje dnes. Tí všetci by mohli rečniť až následne. Názor klubu je totiž základ, ktorý by mal odznieť," myslí si Solymos a uznáva, že niekedy by bolo praktické rozpravu časovo obmedziť, ale vždy tak, aby sa mohli vyjadriť všetci, ktorí majú záujem.
Líder OĽaNO Igor Matovič je presvedčený, že obmedzenie času v rozprave by v súčasnej situácii vyhovovalo vládnej strane Smer.
"Táto strana parlament považuje za zbytočné zdržovanie. Ale za stavu, keď priemerný poslanec strávi v práci desať dní do mesiaca a berie za to plný plat, by to bolo nespravodlivé voči ľuďom. Ak by som vedel, že ušetrený čas venujú poslanci stretávaniu sa s občanmi a riešeniu ich problémov, tak poďme do toho. Ale ak len majú mať viac voľna, je to zbytočné," odkázal.
Proti obmedzeniu je aj podpredseda SaS Ľubomír Galko. "Je to úplný nezmysel, išlo by len o snahu zapchať opozícii ústa. Drvivá väčšina schôdzí skončí skôr, ako boli naplánované, teda poslanci, ktorí vystupujú, to vôbec nezneužívajú. Nedá sa povedať, že by niekto robil obštrukcie dlhým rečnením. Ja by som za obmedzenie určite nehlasoval," uzavrel.
