Bratislava 15. júla (TASR) - Pre starovekého pozorovateľa najtajuplnejším objektom na oblohe bol záhadný a matne svietiaci pás Mliečnej dráhy obopínajúci celú nebeskú sféru. Z územia Slovenska je dobre viditeľný v júli a ďalších mesiacoch. Podľa astronóma Záviša Bochníčka pás vystupuje na severe nad obzor a tiahne sa cez súhvezdie Persea, Cassiopeiu, Cefea ďalej stúpa do Labute v zenite, kde sa rozdvojuje na dve ramená. Obe potom klesajú dole k juhozápadnému obzoru. Pás nie je všade rovnako jasný. Najjasnejší je v súhvezdí Labute a dolu pri južnom obzore v súhvezdí Strelca.
Podstata matného pásu zostávala neznáma až do začiatku 17. storočia, keď sa taliansky fyzik Galileo Galilei na Mliečnu dráhu pozrel ďalekohľadom. To, čo sa voľnému oku javilo ako matná žiara, sa v ďalekohľade rozpadlo na tisícky drobných hviezdičiek. Na prelome 19. a 20. storočia sa ukázalo, že hviezdy nevyplňujú kozmický priestor do nekonečna, ale sú zoskupené do veľkého hviezdneho ostrova tvaru plochého disku. Má priemer 100 000 svetelných rokov a obsahuje toľko hmoty ako 200 miliárd Sĺnk. Dostal označenie Systém Mliečnej cesty alebo Galaxia. Okrem tejto Galaxie existujú v kozme ďalšie podobné útvary - galaxie. Najbližšia je známa špirálna hmlovina M 31 v Andromede vzdialená takmer 3 milióny svetelných rokov. Hubbleho teleskop, ktorý obieha okolo Zeme od roku 1990 vo výške 614 kilometrov, dovidí do vzdialenosti 114 miliárd svetelných rokov. Sonda MAP odštartovaná 30. júna 2001 je teraz na ceste do kozmu, aby uzrela prvé voľné svetlo 400 000 rokov po vzniku vesmíru procesom Big Bang ešte pred vznikom galaxií.
*za som NNNN
