BRATISLAVA. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun aj slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák veria, že sa na decembrovej konferencii v Paríži venovanej klimatickým zmenám podarí dospieť k dohode. Vyplýva to z ich slov na dnešnej tlačovej konferencii.
"Som primeraným optimistom, že sa členským štátom podarí dohodnúť na univerzálnej dohode," uviedol šéf OSN.
Ako Pan Ki-mun priblížil, členské štáty na túto tému diskutujú už roky, a to, ako pomaly sa v rokovaniach napreduje, označil za frustrujúce. "Vieme, že dlho prebiehajú rokovania bez toho, aby sa dohodli na niečom špecifickom," povedal Pan Ki-mun a zároveň vyzval členské štáty, aby urýchlili rokovania.
"Žijeme v prosperujúcich, bohatých regiónoch, ale klimatickým zmenám je jedno, či ide o rozvinutý, alebo rozvojový svet," apeloval šéf OSN. "Nemáme čas mrhať časom. Nemáme plán B, pretože nemáme planétu B," dodal.
Pokiaľ ide o tému klimatických zmien Slovensko podľa Lajčáka vyjadrilo Pan Ki-munovi podporu a ocenilo jeho líderstvo v tejto oblasti. "Vyjadrili sme našu nádej a presvedčenie, že v decembri v Paríži sa nám podarí prijať komplexnú dohodu o zmene klímy. Slovensko sa o to bude určite zasadzovať," zdôraznil Lajčák.
Zmena klímy
Konferencia sa bude konať v Paríži od 30. novembra do 11. decembra. Za slovenskú stranu sa na nej zúčastnia zástupcovia ministerstva životného prostredia, ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, ministerstva financií, ministerstva hospodárstva, ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
"Zmena klímy je jednou z najväčších globálnych výziev súčasnej environmentálnej politiky. Jej nepriaznivé sociálno-ekonomické dopady a vplyvy na životné prostredie sú stále dôraznejšie a vyžadujú si aktívne riešenie a spoluprácu krajín, tak v oblasti znižovania emisií, ako aj v oblasti adaptácie na zmenu klímy," napísalo v predkladacej správe k návrhu účasti delegácie ministerstvo životného prostredia.
Právny rámec medzinárodnej spolupráce v oblasti zmeny klímy tvoria Rámcový dohovor OSN o zmene klímy prijatý v roku 1992 a Kjótsky protokol k dohovoru prijatý v roku 1997. V decembri 2012 bol schválený dodatok ku Kjótskemu protokolu s cieľom znížiť do roku 2020 celkové emisie skleníkových plynov o 20 percent oproti roku 1990.
Záväzky sa však týkajú len niektorých vyspelých krajín a pokrývajú len necelých 15 percent svetových emisií, čo nestačí na dosiahnutie ďalšieho cieľa udržať rast priemernej globálnej teploty do roku 2100 pod úrovňou dva stupne Celzia. Z toho dôvodu sa svetové spoločenstvo usiluje o novú globálnu dohodu, ktorá by znamenala širšie zapojenie krajín.
Definícia a metódy
Na poslednej konferencii strán rámcového dohovoru v decembri 2014 v Lime bol prijatý návrh základného textu dohody, ktorá by mala byť prijatá teraz v Paríži. Nová globálna dohoda o zmene klímy by mala byť právne záväzná a bude platiť až od roku 2020.
Problematickými časťami sú však nielen presná definícia cieľa, ale aj voľba metódy na jeho dosiahnutie, vyhodnocovanie výsledkov či trvanie záväzkov. EÚ a jej členské štáty už napríklad deklarovali zámer prijať záväzok zníženia domácich emisií skleníkových plynov o 40 percent do roku 2030 oproti ich stavu v roku 1990, v súlade s prijatými závermi Európskej rady v októbri 2014.
Citlivým bodom rokovaní je tradične aj financovanie aktivít spojených s problematikou zmeny klímy. Na konferencii v Kodani v roku 2009 sa dohodlo vytvorenie Zeleného klimatického fondu, ktorý by mal byť hlavným zdrojom financovania. Zdroje v objeme 100 miliárd dolárov ročne od roku 2020 však zatiaľ nie sú jednoznačne definované a fond je odkázaný predovšetkým na dobrovoľné príspevky z verejných zdrojov.
Pan Ki-mun: Rozhodnutie o mojom nástupcovi je v rukách členských krajín OSN
Na post generálneho tajomníka OSN ašpirujú aj Ján Kubiš a Miroslav Lajčák.
BRATISLAVA. Súčasný generálny tajomník OSN Pan Ki-mun verí, že sa členským štátom organizácie podarí pri hľadaní jeho nástupcu nájsť dobrých kandidátov, ktorí budú odhodlaní riešiť všetky náročné aktuálne otázky. Nový generálny tajomník sa ujme funkcie v januári 2017.
Ako konštatoval, vie o ašpiráciách Slovenska na získanie tohto postu. V tejto súvislosti sa hovorí o dlhoročnom diplomatovi Jánovi Kubišovi a súčasnom šéfovi slovenskej diplomacie Miroslavovi Lajčákovi. Členské štáty OSN však v septembri schválili rezolúciu s výzvou na väčšiu transparentnosť a rodovú rovnosť pri výbere budúceho šéfa organizácie. Prišlo k tomu po tom, ako mnohé západné štáty upozornili, že nastal čas, aby bola do vedenia OSN zvolená žena.
"Toto rozhodnutie je v rukách členských štátov vrátane toho, či by to mala byť žena," reagoval na otázku, či môže mať pri takejto rezolúcii šancu mužský, a teda aj slovenský kandidát.
V súvislosti s diskusiou o reforme Bezpečnostnej rady OSN Pan poznamenal, že o tejto otázke sa hovorí už vyše 20 rokov. "Mala by byť zreformovaná tak, aby reagovala na globálne zmeny efektívnejšie, transparentnejšie a reprezentatívnejšie," uviedol po dnešnom stretnutí s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom v Bratislave.
Dodal, že na novú štruktúru Bezpečnostnej rady, úpravu počtu jej stálych členov, ktorých je v súčasnosti päť, a ich právomoc veta existujú široko vzdialené názory. "Prebiehajú vážne vyjednávania, ale zatiaľ sa nedospelo ku konsenzu," poznamenal, pričom dúfa, že sa členským štátom podarí nájsť riešenie.
Slovensko podporuje reformu Bezpečnostnej rady OSN a reformu systému OSN, pretože, ako pripomenul Lajčák, za 70 rokov od vzniku organizácie sa svet zmenil. Štruktúra a spôsob práce by preto mali odrážať tieto zmeny. "Podporujeme komplexnú reformu, na ktorej sa dohodnú všetky členské štáty radšej než nejaké čiastkové upravovanie metód práce alebo prístupov k jednotlivým otázkam," avizoval.
Za racionálny a kredibilný považuje minister aj návrh Francúzska, ktoré ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN prišlo s iniciatívou na nepoužívanie práva veta stálych členov v prípadoch, keď dochádza k masovým zverstvám a genocíde.
tasr
