Podľa nej súd pri treťom odsúdení za násilný alebo drogový trestný čin povinne uloží trest odňatia slobody na doživotie. V prípade drogových deliktov sa však bude vzťahovať zásada len na dílerov drog.
Dnes o tom rozhodol vládny kabinet tým, že schválil návrh novely Trestného zákona z dielne ministra spravodlivosti Daniela Lipšica. Zásadu trikrát a dosť pozná legislatíva 30 štátov v USA a Veľkej Británie, týka sa však širšieho okruhu trestných činov, napríklad aj majetkových deliktov.
U recidivistov už neplní trest prevýchovný účel. "Preto musí nastúpiť iný účel trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi tých najnebezpečnejších deliktov práve ich dlhodobou alebo trvalou izoláciou," povedal Lipšic. Podľa kriminálnych štatistík vo väčšine štátov sa len malá skupina recidivistov podieľa vysokým percentom na násilnej kriminalite. Ide o približne šesť percent páchateľov, ktorí páchajú až 70 percent násilných trestných činov. Väznice sa už pripravujú na zvýšenie kapacít. Rekonštruuje sa hrad v Leopoldove, ktorý vyhorel pri vzbure v roku 1990 a mal by mať kapacitu od 400 do 500 osôb. Rovnako sa pripravuje rekonštrukcia objektu v Rimavskej Sobote, kde by mala vzniknúť nová väznica. Nárast počtu odsúdených však podľa Lipšica nebude dramatický.
Novela zároveň dopĺňa Trestný zákon o nový trestný čin - klonovanie ľudskej bytosti. Vláda sa dnes musela prikloniť k jednej z dvoch alternatív - zákaz klonovania ľudskej bytosti alebo zákaz akéhokoľvek klonovania, teda aj na terapeutické účely, pričom rozhodla o druhom variante. "Začiatok ani koniec ľudského života by nemal byť objektom experimentov," dodal minister. Otázku klonovania tkanív však návrh novely nerieši. Klonovanie tkanív preto nie je trestným činom.
Návrh na zákaz klonovania, vrátane terapeutického už existuje vo Francúzsku. Terapeutické klonovanie je zakázané v USA.
Novela zavádza aj nový druh výnimočného trestu - tzv. absolútny trest doživotia bez možnosti podmienečného prepustenia na slobodu pri niektorých obzvlášť závažných úmyselných trestných činoch. Ďalej, podľa tzv. asperačnej zásady bude mať možnosť súd v prípade spáchania niekoľkých trestných činov viacerými skutkami zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby najťažšieho trestného činu o polovicu a uložiť trest v takto zvýšenej sadzbe. V anglosaskom právnom systéme dokonca existuje tzv. kumulatívne sčítanie, pri ktorom môže byť páchateľ odsúdený aj na 300 rokov. Lipšic priznal, že prechováva isté sympatie k sčítaciemu modelu. "Ideme však strednou cestou, ktorá je predsa len pre kontinentálne trestné právo bližšia," dodal.
Výraznú zmenu predstavuje zvyšovanie dolnej hranice trestnej sadzby pre korupčné delikty u verejných činiteľov z dvoch na tri roky. "V minulosti boli prípady odhalenia korupcie verejných činiteľov, keď súdy ukladali tresty na spodnej hranici, kde je možné podmienečné odsúdenie," konštatoval Lipšic a označil to za neakceptovateľné.
Po dohode s ministrom vnútra Vladimírom Palkom obsahuje novela Trestného zákona aj sprísnenie sadzieb za trestný čin prevádzačstva cez štátnu hranicu v prípade organizovaných skupín.
