BRATISLAVA. Komisár Rady Európy pre ľudské práva Nils Muižnieks žiada slovenské kompetentné orgány, aby zaujali jasný postoj k porušovaniu ľudských práv LGBTI osôb.
Mali by tiež podporovať rešpektovanie záležitostí, ktoré sa týkajú sexuálnej orientácie, rodovej identity či pohlavných znakov, a to napríklad cez systematické vzdelávanie o ľudských právach či osvetovými kampaňami. Vyplýva to zo správy, v ktorej komisár hodnotí návštevu Slovenska v dňoch 15. až 19. júna.
Kompetentní by mali tiež podľa neho podporovať vecné, objektívne a profesionálne informovanie o LGBTI komunite zo strany médií.
Obavy
Nils Muižnieks má však po návšteve Slovenska tiež obavy z nárastu negatívnych vyjadrení a verbálnych nenávistných prejavov, ktoré sú proti LGBTI ľuďom namierené. Apeluje preto na príslušné slovenské orgány, aby prijali opatrenia na rozšírenie ustanovení slovenských zákonov, ktoré sa týkajú verbálnych nenávistných prejavov.
"A to tak, aby zahŕňali aj sexuálnu orientáciu, rodovú identitu a pohlavné znaky," píše sa v správe o hodnotení Slovenska. Komisár tiež vyzýva Slovensko, aby pripravilo právnikov na to, aby vedeli rozoznať a účinne konfrontovať tieto prípady, pretože negatívne vplývajú nielen na samotné obete, ale aj na celú spoločnosť.
Homofóbne prejavy dokazuje aj prieskum
Homofóbne prejavy na Slovensku dokazujú i výsledky prieskumu Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) z roku 2013.
Podľa neho malo 52 percent respondentov u nás pocit, že boli v priebehu dvanástich mesiacov pred samotným prieskumom diskriminovaní na základe svojej sexuálnej orientácie, 19 percent opýtaných uviedlo, že boli diskriminovaní v práci alebo pri hľadaní zamestnania pre to, že patria k LGBTI ľuďom.
Ďalších 23 percent sa stretlo s diskrimináciou zo strany zamestnancov škôl či univerzít.
Vyzdvihol aj pozitíva
Na druhej strane má však komisár pre ľudské práva aj pozitívne hodnotenia. Vyzdvihol pokrok, ktorý Slovensko v posledných rokoch dosiahlo v oblasti posilňovania politického a inštitucionálneho rámca podpory a ochrany ľudských práv LGBTI ľudí.
Slovensko jednak prijalo akčný plán, ktorý sa týka LGBTI komunity, má tiež zriadený Výbor pre práva LGBTI osôb, ktorý je poradným orgánom Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a tá je zas poradným orgánom vlády.
"Komisár sa teší na ďalšie informácie týkajúce sa výsledkov týchto rokovaní, ktoré dostane od príslušných orgánov Slovenskej republiky," informuje správa.
Celoštátna stratégia
Slovenská vláda prijala 18. februára Celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv v SR, na základe ktorej vznikla potreba vypracovať akčné plány pre znevýhodnené skupiny.
Práve preto vypracovalo ministerstvo spravodlivosti na základe uznesenia vlády Akčný plán pre LGBTI ľudí na roky 2016 až 2019.
Obsahuje množstvo úloh na nasledujúce roky, medzi ktoré patrí napríklad vypracovanie modelových situácií a odhad ich možného finančného dopadu na štátny rozpočet v prípade právneho uznania párov rovnakého pohlavia, ale aj aktivity na zvyšovanie povedomia a podporu LGBTI komunity alebo v rámci vzdelávania policajtov, vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov a súdnych úradníkov viesť k eliminácii homofóbie a transfóbie.
Rôzne úlohy, rôzne termíny
Úlohy sú rozdelené do viacerých častí s rôznymi termínmi plnenia. Týkajú sa zvyšovania povedomia, vzdelávania, súkromného a rodinného života, zamestnania, zdravotnej starostlivosti či ochrany pred trestnými činmi z nenávisti pre sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu.
V tejto oblasti je dôležité napríklad viesť v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti samostatnú evidenciu trestných činov spáchaných s osobitným motívom nenávisti pre sexuálnu orientáciu, zahrnúť medzi osobitné motívy trestných činov aj spáchanie trestného činu z nenávisti pre rodovú identitu a rodové prejavy či rozšíriť zoznam skutkových podstát trestných činov zahŕňajúcich nenávistné verbálne prejavy o homofóbne a transfóbne nenávistné verbálne prejavy.
Implementačných orgánov akčného plánu pre LGBTI ľudí je viac. Ide o ministerstvo spravodlivosti, ktoré je od 1. septembra gestorom agendy ľudských práv, Výbor pre práva LGBTI ľudí, ale aj Kanceláriu verejného ochrancu práv, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP), ako aj všetky ostatné ministerstvá, ktoré sú v pláne zodpovedné za plnenie úloh.
Komisár Rady Európy pre ľudské práva Nils Muižnieks navštívil Slovensko v dňoch 15. až 19. júna. Zameral sa na systematickú prácu v oblasti ľudských práv a na boj proti diskriminácii najmä v prípade Rómov, zdravotne postihnutých a LGBTI ľudí.
Počas svojej návštevy sa stretol s viacerými ministrami či inými predstaviteľmi štátu, ako napríklad s ministrom školstva Jurajom Draxlerom či splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity. Nevynechal však ani ministra vnútra Roberta Kaliňáka alebo šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka.
