BRATISLAVA. Väčšina slovenských politických strán, ktoré sa zapojili do prieskumu, plánuje rozvojovú spoluprácu zahrnúť do svojich volebných programov.
Agende rozvojovej spolupráce vysoký význam prikladá len strana KDH, ktorá si zároveň myslí, že by boj s chudobou v rozvojových krajinách mal byť prioritou vlády SR.
Ostatné politické strany okrem strany Šanca, ktorá ju neplánuje zahrnúť do volebného programu, považujú rozvojovú spoluprácu za stredne až menej dôležitú.
Zapojené strany
Vyplýva to z prieskumu, ktorý robila Nadácia Pontis v spolupráci s agentúrou FOCUS v súvislosti s nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami.
Oslovené boli tie politické strany, ktorých preferencie sa podľa prieskumov agentúry FOCUS pohybovali nad úrovňou jedného percenta. Z oslovených strán sa do prieskumu zapojili OĽaNO, Šanca, SIEŤ, KDH, Most-Híd, Nova, SKOK!, SMK, Smer-SD.
O výsledkoch prieskumu agentúru SITA informovala PR manažérka Nadácie Pontis Simona Gembická.
Niektoré viac, iné menej
Ako vyplýva z prieskumu, strany KDH a Most-Híd zahrnú do svojich volebných programov rozvojovú spoluprácu vo väčšej miere.
Ostatné strany sa jej budú venovať len v rozsahu pár viet, respektíve odsekov. Za najdôležitejšie považujú politické strany najmä urgentné výzvy vo svete ako je Ukrajina a Sýria.
Zároveň však politické strany majú záujem o systematickú a dlhodobú podporu existujúcich programov zameraných na prenos našich skúseností do krajín západného Balkánu a Východného partnerstva, prípadne o projekty zamerané na vzdelávanie, zdravotníctvo, vodu a sanitáciu v menej rozvinutých krajinách ako sú Keňa, Južný Sudán a Moldavsko.
"Napriek pomerne chladným postojom politických strán k súčasnej migračnej kríze, keď máloktorá strana jasne verejne komunikovala podporu pomoci migrantom, väčšina strán deklarovala, že rozvojová spolupráca je morálnou povinnosťou rozvinutejších krajín voči menej rozvinutým," uvádza sa v tlačovej správe.
Absolútna väčšina
Absolútna väčšina strán si myslí, že Slovensko si môže takúto pomoc dovoliť a vynaložené prostriedky sa nám ako aj celej Európskej únii vrátia. Rovnako väčšina strán je presvedčená, že rozvojová spolupráca je efektívny spôsob, ako môžu rozvinuté krajiny pomôcť chudobným krajinám, a že prispieva k mieru a rovnosti vo svete.
Slovensko dáva na rozvojovú spoluprácu v súčasnosti približne 0,08 percenta hrubého národného produktu (HNP), čo predstavuje 61 miliónov eur ročne. Podľa záväzkov EÚ by sme však mali poskytovať 0,33 percenta HNP, čo by predstavovalo 250 miliónov.
Väčšina strán v prieskume deklarovala, že slovenský príspevok by sa mal postupne zvyšovať, nie však nad rámec 0,33 percenta HNP.
Dôvera v domáce mimovládky
Z prieskumu tiež vyplynulo, že politické strany oveľa viac dôverujú domácim mimovládnym organizáciám, školám a firmám, ktoré sa venujú rozvojovým projektom v zahraničí než medzinárodným organizáciám.
Paradoxné je, že až 80 percent financií z našej oficiálnej rozvojovej spolupráce smeruje práve do medzinárodných inštitúcií.
Politické strany si myslia, že informácie o rozvojovej spolupráci nie sú dostatočné a musia si ich aktívne a cielene vyhľadávať. Primárnym zdrojom informácií je internet, na druhom mieste tlač. Aj napriek tomu však politici majú prehľad o tom, do ktorých krajín smeruje naša rozvojová pomoc.
Rozvojová spolupráca EÚ a rozvojových krajín sa podľa politických strán najviac orientuje na vzdelávanie a zabezpečenie mieru a bezpečnosti obyvateľov v rozvojových krajinách, prípadne na rozvoj demokracie, ekonomický rast a zlepšovanie zdravia.
Chýba ekológia či energetika
Naši politici podľa prieskumu rozvojovú spoluprácu nespájajú s ekológiou či energetikou. Slovensko by sa podľa politických strán malo angažovať predovšetkým v oblastiach, v ktorých už pôsobíme aj dnes, a to v podpore zlepšovania zdravia obyvateľov, vo vzdelávaní, budovaní zdrojov vody a kanalizácie ako aj v budovaní demokracie a občianskej spoločnosti.
Podpora angažovania sa v otázkach zdrojov energií je nulová napriek tomu, že Slovensko má záujem hrať významnejšiu úlohu v nastavovaní energetickej politiky v rámci EÚ.
V zhode s vyššie spomínanými názormi sú aj deklarované výzvy rozvojovej spolupráce. Najčastejšie sa uvádza, že budúcnosť rozvojovej spolupráce sa má orientovať na zabezpečenie mieru prostredníctvom podpory rozvoja demokracie a ochrany ľudských práv v rozvojových krajinách.
Takáto podpora by v ideálnom prípade mala viesť aj k znižovaniu migrácie z týchto krajín.
"Opäť v odpovediach absentovali výzvy na riešenie environmentálnych alebo širších ekonomických otázok. Možno však predpokladať, že podpora demokracie v širšom zmysle zahŕňa aj tieto výzvy," uviedla Gembická. Slovenské politické strany napriek tomu, že podporujú ochranu ľudských práv, nepovažujú otázky rovnosti pohlaví pri rozvojovej pomoci za prioritné.
Prieskum realizovala Nadácia Pontis v spolupráci s agentúrou FOCUS v septembri 2015. Cieľom prieskumu bolo zhodnotiť úroveň povedomia rozvojovej spolupráce medzi politickými stranami na Slovensku.
