Na nejasnosti v tom, čo prezident môže robiť a čo nie, dopláca aj samotný Ústavný súd. Jeho dopĺňanie je zablokované už odvlani.
BRATISLAVA. Vysvetlenia toho, ako rozsiahle sú právomoci slovenského prezidenta, sa hlava štátu Andrej Kiska nedočká. Jeho žiadosť o výklad Ústavy v tejto otázke v stredu totiž Ústavný súd zamietol.
Kiska pritom na výklad čakal najmä v súvislosti s menovaním nových ústavných sudcov, keďže už od minulého roka nie je jasné, či mohol alebo nemohol odmietnuť kandidátov, ktorých mu na menovanie predložil vládny Smer.
Aké sú dôvody odmietnutia prezidentovej žiadosti, zatiaľ nevedno. Hovorkyňa Ústavného súdu uviedla iba to, že "návrh prezidenta Slovenskej republiky sa odmieta". Celé rozhodnutie podľa nej zverejní súd v najbližších dňoch. Súčasťou rozhodnutia by mali byť aj odlišné stanoviská štyroch sudcov.
Podľa prezidentovho poradcu Jána Mazáka bude dôležité, či šlo o formálne odmietnutie alebo iné.
Kiska pritom už vopred avizoval, že do času, kým sa nedočká stanoviska súdu, nebude dopĺňať voľné pozície na Ústavnom súde. Ten už dnes sedí v oklieštenej zostave a namiesto trinástich sudcov ho tvorí len jedenásť. Vo februári skončí funkčné obdobie ďalšieho z nich a problém s obsadzovaním tohto miesta by sa mohol zopakovať.
Ako sa prezident zachová ďalej, zatiaľ nie je jasné, oznámi to až po doručení písomného rozhodnutia súdu. Naznačil však, že so situáciou nerátal. "Ústavný súd je jedinou inštitúciou v štáte, ktorá môže interpretovať ústavu v prípade sporov ústavných orgánov. To, že tak Ústavný súd odmietol urobiť, považuje prezident Andrej Kiska za veľmi vážnu situáciu," reagoval prezidentov hovorca Roman Krpelan.
Kiska píše na Ústavný súd. Stále nemá doručené rozhodnutieČítajte
V spomalenom režime
Spor ohľadom kompetencií hlavy štátu vznikol po tom, čo Kiska odmietol vymenovať kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ktorých zvolil parlamentu a vyžiadal si iných. Keďže podľa Smeru na to nemá nárok, šéf parlamentu Peter Pellegrini novú voľbu kandidátov odmietol vypísať, čím zablokoval dopĺňanie voľných miest sudcov Ústavného súdu.
Spor medzi pohľadom Smeru a prezidenta mal rozriešiť práve Ústavný súd. Mazák už vopred avizoval, že súd môže žiadosť odmietnuť. Aký ďalší postup by v takom prípade mal nasledovať, vopred špekulovať nechcel.
Prezident by sa mohol v budúcnosti oprieť práve o odlišné stanoviská, ktoré pripojili sudcovia Ľudmila Gajdošíková, Lajos Mészáros, Ladislav Orosz a Rudolf Tkáčik. Tí mohli povedať svoj názor na kompetencie prezidenta.
Na košickom súde Kiska zatiaľ vymenil jednu sudkyňu. Počas svojho funkčného obdobia by mal stihnúť postupne obmeniť všetkých sudcov.
Zablokované dopĺňanie súdu sa podľa jeho vedenia stalo už dnes pomerne veľkým problémom. „Táto skutočnosť významne ovplyvňuje tempo práce pléna, ako aj senátov Ústavného súdu,“ uviedla šéfka súdu Ivetta Macejková. Dodala však, že súd si svoje úlohy napriek tomu stále riadne plní.
Ústavný súd sa neponáhľa. Kiska na právomoci stále čakáČítajte
Trojica (ne)kandidátov
Podľa rozhodnutia o Kiskových právomociach sa mali pôvodne zariadiť aj tí kandidáti na sudcov, ktorých prezident ešte vlani odmietol. Traja z piatich odmietnutých, Juraj Sopoliga, Eva Fulcová a Miroslav Ďuriš totiž naďalej trvajú na svojej kandidatúre. Zvyšní dvaja sa kandidatúry vzdali.
Systém voľby predstaviteľov Ústavného súdu je taký, že parlament prezidentovi ponúkne dvojnásobný počet kandidátov ako je počet voľných miest. Hlava štátu si z nich má následne vybrať. Spor tkvie v tom, či si z nich vybrať musí alebo môže všetkých aj definitívne odmietnuť a požiadať parlament o iných ľudí.
Keďže na Ústavnom súde sú momentálne voľné dve miesta, podľa očakávaného rozhodnutia mal parlament zvoliť dodatočne jedného nového kandidáta, prípadne celú novú štvoricu.

Beata
Balogová
