BRATISLAVA. Najväčšou prekážkou pri popularizácii odbornej výučby sú podľa ministra Juraja Draxlera rodičia. Novú generáciu kvalifikovaných remeselníkov chce do roku 2020 vytvoriť „cez pozitívne príbehy a čísla“.
S nedostatkom kvalifikovaných síl má skúsenosť aj obchodný reťazec Billa, problémom sú najmä mäsiari. „Nevieme získať mladých ľudí. Mäsiari na prevádzkach sa blížia dôchodkovému veku,“ hovorí o motivácii spoločnosti personálny riaditeľ Richard Havrila. Po žiakoch neúspešne pátrali na školách, no mäsiarčina mladých jednoducho neláka.
„Záujem je veľmi slabý, aktuálne máme v ročníku iba dvanásť študentov,“ hovorí Blažena Číkošová, riaditeľka košickej Strednej odbornej školy poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Košiciach. Odbor dokonca museli spojiť s odborom potravinárstvo.
Pridali sa silní hráči
O vstup do systému duálneho vzdelávania sa aktuálne uchádza 349 zamestnávateľov, zapojiť chcú 557 prevádzok. Od prvej vlny zberu žiadostí sa počet potenciálnych zamestnávateľov strojnásobil.
Najviac žiadostí prišlo z oblasti obchodu a cestovného ruchu, nasleduje automobilový a elektrotechnický priemysel. „Je pokrytá celá štruktúra hospodárstva, veľkostí firiem či regiónov,“ povedal Draxler.
Firmy sa chcú zapojiť najmä v Bratislavskom kraji, v nasledujúcom školskom roku by sa mohlo školám otvoriť až 82 pracovísk. Okolo šesťdesiat pracovísk ponúkli zamestnávatelia z Nitrianskeho, Trenčianskeho a Žilinského kraja. Približne štyridsať prevádzok ponúkli Banskobystrický, Košický, Prešovský a Trnavský kraj.
Na zozname uchádzačov je napríklad trojica slovenských automobiliek, Matador, Samsung, ako aj reťazce Lidl, Kaufland a Billa. Spolu devätnásť prevádzok ponúkli zamestnávatelia v rezorte dopravy a logistiky. Zapojili sa napríklad Železnice Slovenskej republiky, Slovenská pošta a bratislavský dopravný podnik. O študentov služieb má záujem prevádzkovateľ horských stredísk Tatry Mountain Resorts.
Nevezmú všetkých
Prevádzky spoločností, ktoré podali žiadosť o zapojenie do duálneho systému, do šesťdesiatich dní preveria stavovské a profesijné organizácie. Ak prevádzky vyhovejú požiadavkám, v januári by mali sprístupniť svoju ponuku miest.
Študentov však spoločnosti neprijmú automaticky, musia prejsť prijímacím procesom. „Vstup do duálneho systému nie je nábor ale výber,“ povedal koordinátor zamestnávateľov Július Hron. S výberom študentov súhlasí aj prezident Zväzu automobilového priemyslu Jaroslav Holeček.
V prvej vlne zápisu do duálneho vzdelávania tvorili 72 percent zamestnávateľov strojárske a automobilové odbory. „Za automechanika sa hlási štvornásobne viac záujemcov, než je miest. Paradoxne sú pre autoopravovne nepoužiteľní,“ vysvetľuje Holeček motiváciu zväzu pre vstup do duálneho vzdelávania.
Príprava na prax
V systéme duálneho vzdelávania sa žiak pripravuje na výkon povolania odborných činností podľa konkrétnych potrieb a požiadaviek zamestnávateľa. Zamestnávatelia okrem toho, že si budú prakticky pripravovať študentov podľa svojich potrieb, budú mať nárok na daňové úľavy.
Úľavy zamestnávateľom, ktorí poskytujú odbornú prax je jedenástym opatrením z prvého vládneho sociálneho balíčka a vyžiada si viac ako 26 miliónov eur.
Firma, ktorá sa do duálneho vzdelávania zapojí, si bude môcť uplatniť daňovú úľavu v závislosti od počtu hodín, ktoré pre ňu študent odpracuje. Ak odpracuje 400 hodín, daňová úľava je 3200 eur za žiaka. V prípade 200 hodín praxe je úľava polovičná.
Študenti okrem istoty budúceho zamestnania získavajú plat, firemné benefity a môžu sa uchádzať o podnikové či motivačné štipendiá.
Inšpiráciou pre ministerstvo školstva pri príprave zákona boli pozitívne skúsenosti s duálnym vzdelávaním v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku. Zákon o odbornom vzdelávaní je účinný od 1. apríla 2015.
