KOŠICE. Ústavný súd SR v stredu (28.10.) odmietol návrh prezidenta SR Andreja Kisku na výklad ústavy v súvislosti s jeho právomocou vymenovať sudcov Ústavného súdu (ÚS).
Podľa vo štvrtok zverejneného rozhodnutia ÚS bolo príčinou odmietnutia, že návrh v časti nespĺňa zákonom predpísané náležitosti a v časti je zjavne neopodstatnený.
Kiskovi Ústavný súd odmietol vyložiť právomociČítajte
Spor neexistuje
Podľa ÚS v súvislosti s otázkou povinnosti prezidenta vymenovať sudcov ÚS neexistuje právne relevantný spor medzi Národnou radou a prezidentom, z ktorého Kiska vychádzal, a teda návrh v tejto časti nespĺňa zásadnú náležitosť predpísanú zákonom na začatie konania o výklad ústavy.
ÚS pritom konštatoval, že otázku už Ústavný súd právoplatne vyriešil rozhodnutím III. senátu, ktorý rozhodol o porušení práv troch nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov zo strany hlavy štátu.
Rozhodnutie
"Prezident je teda povinný z dvojnásobného počtu kandidátov na sudcu Ústavného súdu vymenovať presne polovicu za sudcov Ústavného súdu, a teda prezident nie je oprávnený z dvojnásobného počtu kandidátov na sudcu Ústavného súdu vymenovať menej ako polovicu za sudcov Ústavného súdu z dôvodu, že sa domnieva, že existujú dôvody závažnej skutočnosti vzťahujúce sa na osobu kandidátov, ktoré relevantne spochybňujú ich schopnosť vykonávať funkciu sudcu Ústavného súdu spôsobom neznižujúcim vážnosť funkcie sudcu a Ústavného súdu," uvádza sa v stredajšom rozhodnutí.
Odmietol vymenovať troch sudcov
Spor vznikol po tom, ako Kiska vlani odmietol vymenovať troch ústavných sudcov zo šiestich kandidátov, ktorých schválil parlament.
Vymenoval len sudkyňu Janu Baricovú, u ostatných piatich podľa jeho slov nenašiel hlboký záujem o ústavné právo a potrebnú kvalifikáciu, aj keď zákonné nároky spĺňali.
Neúspešní kandidáti sa potom so sťažnosťou obrátili na ÚS. Tretí senát ÚS v marci rozhodol vo veci troch sťažovateľov (Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu a Miroslava Duriša) tak, že prezident porušil ich základné práva, a prikázal prezidentovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
V prípade ďalších dvoch odmietnutých kandidátov (Jána Bernáta a Imricha Volkaia) mal rozhodovať II. senát ÚS, obaja však svoje sťažnosti napokon stiahli.
Vynorili sa tak otázky, či v ich prípade došlo alebo nedošlo k zániku kandidatúry. Prezident v tejto súvislosti požiadal NR SR o doplnenie počtu kandidátov, predseda NR SR Peter Pellegrini však novú voľbu odmietol.
Ďalšia otázka
ÚS sa vyjadril aj k otázke sporu ohľadom účinkov zastavenia konania o ústavných sťažnostiach dvoch kandidátov na sudcov ÚS na ďalšie trvanie ich kandidatúry.
Podľa ÚS "je návrh navrhovateľa potrebné v tejto časti považovať za zjavne neopodstatnený, keďže ním žiada o výklad takých ustanovení, ktoré nie sú predmetom ústavnej úpravy, ale sú predmetom 'len' zákonnej úpravy, a teda v danom prípade predmetný spor nemá požadovanú kvalitu".
Zároveň však ÚS konštatoval, že je nepochybné, že skutková i právna situácia všetkých piatich nevymenovaných kandidátov na sudcov ÚS je rovnaká. "Podľa názoru Ústavného súdu by preto nebolo spravodlivé, aby dvom kandidátom na sudcov Ústavného súdu, ktorí vzali svoje sťažnosti späť, bola rozhodnutiami navrhovateľa, ktoré sú podľa nálezu sp. zn. III. ÚS 571/2014 zjavne protiústavné, odobratá šanca zostať kandidátmi na sudcu Ústavného súdu.
Z uvedeného vyplýva, že v okolnostiach daného prípadu navrhovateľ môže a má zrušiť dve predmetné rozhodnutia o nevymenovaní Jána Bernáta a Imricha Volkaia a následne má vybrať dvoch sudcov Ústavného súdu z piatich ostávajúcich kandidátov (Ján Bernát, Eva Fulcová, Miroslav Duriš, Juraj Sopoliga, Imrich Volkai), ktorí mu boli navrhnutí Národnou radou," píše sa v uznesení ÚS. Týmto spôsobom podľa ÚS navrhovateľ odstráni ním spôsobený protiústavný stav, ako aj porušenie práv piatich kandidátov na sudcov Ústavného súdu.
K rozhodnutiu ÚS pripojili odlišné stanovisko ústavní sudcovia Ľudmila Gajdošíková, Lajos Mészáros, Ladislav Orosz a Rudolf Tkáčik.
