BRATISLAVA. Ako rýchlo sa objavil vo vláde, tak rýchlo ho aj stiahli z parlamentu. Nový systém obsadzovania vedenia polície, ktorý rátal s výberovými konaniami na posty policajného prezidenta a viceprezidenta, napokon nebude. Minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru ho z novely zákona o štátnej službe policajtov vypustí.
„Minister má právo vymenovať vrcholných predstaviteľov polície a tým aj preberať zodpovednosť za políciu,“ zhrnul včera Kaliňák závery rokovania brannobezpečnostného výboru parlamentu o jeho návrhu.
Opozícia pritom tvrdí, že proti výberovým konaniam by nemala nič, no nepozdávalo sa jej zloženie komisií a spôsob, akým minister s novelou prišiel. „Prísť s výberovým konaním, ktoré de facto nie je výberovým konaním, je Potemkinova dedina. Neviem, načo s tým minister prišiel, keď s tým sám nesúhlasí,“ povedal bývalý minister vnútra Daniel Lipšic z Novy.
Poslanec Siete Martin Fedor zas prišiel s pozmeňovacím návrhom, ktorý na novele menil zloženie komisie, aby bolo nezávislejšie, no nepochodil ani s tým.
Myšlienka bola dobrá
Ešte začiatkom septembra denník SME upozornil na to, že novela, ktorú dostala vláda bez pripomienkového konania, by Kaliňákovi umožnila zabetónovať vedenie polície.
Rátala s tým, že vedúcich ľudí v polícii by už nevybral podľa svojvôle minister vnútra tak, ako je to dnes. Títo ľudia mali vzísť z výberových konaní. No mechanizmus mal byť taký, že päťčlennú výberovú komisiu by navrhoval priamo minister. Pri posudzovaní kandidátov mal od nej pritom dostať iba poradie hodnotených uchádzačov o posty, no konečné slovo by mal mať aj tak len on. V polícii už nemalo byť možné ani odvolávanie bez uvedenia dôvodu. Zo zásadných návrhov zostane v návrhu zákona napokon len tento.
„Zmena by len posilnila politizáciu polície,“ zhodnotila pôvodnú novelu podpredsedníčka parlamentu Erika Jurinová z OĽaNO. S kritikou prišli aj ďalší opoziční poslanci, policajní odborári a pridala sa aj mimovládka Via Iuris.
„Výberové konanie na posty najvyšších policajných predstaviteľov bol krok správnym smerom. Ostal však na polceste,“ povedala advokátka Zuzana Čaputová, ktorá spolupracuje s Via Iuris. Podľa nej by pomohlo, keby boli výbery verejné a zmenilo by sa spomínané zloženie komisie. „Bolo by vhodnejšie otvoriť ju zástupom aj iných inštitúcií a profesií, napríklad akademickej obci,“ dodala.
Kaliňák pritom spätne tvrdí, že o úpravách zákona bol ochotný diskutovať. „Skladba komisie je vec, ktorá sa dá riešiť kedykoľvek. Výberové komisie môžete kedykoľvek zmeniť a boli sme pripravení o tom diskutovať,“ povedal. Sám však tvrdí, že aby ako minister niesol zodpovednosť za vedúcich funkcionárov polície, musí mať na ich výber dosah.
Lipšic zas uznáva, že ministri by mali mať právo vyberať si vedenie policajného zboru, no zostal by iba pri funkciách prezidenta, viceprezidentov či šéfa inšpekcie.
Chýba kariérny postup
Aj keď výbery z aktuálneho návrhu zákona majú vypadnúť prostredníctvom pozmeňovacieho návrhu, opozícia aj ďalší kritici sa zhodujú, že danú otázku bude treba v budúcnosti riešiť.
Odborári by podľa svojho podpredsedu Romana Laca uvítali výbery na všetky posty v polície, no prijali by hlavne presne definovaný systém kariérneho rastu.
„Aby sa na vrcholové priečky museli daní ľudia prepracovať postupne a nemohol ich zastávať ktokoľvek,“ dodal Laco.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
