BRATISLAVA. Ustanoviť 6. október ako pamätný deň s názvom Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie - to je cieľ návrhu novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorý v stredu (4.10.) odobrili členovia Ústavnoprávneho výboru NR SR a odporučili jeho schválenie aj v pléne na novembrovej schôdzi. Autorom návrhu je poslanec Viliam Jasaň (Smer).
"V minulosti sa v našom štáte deň konečného prielomu, 6. október, oslavoval ako Deň Československej ľudovej armády. V súčasnosti je tento pamätný deň venovaný obetiam Dukly, a nie hrdinom," vysvetlil Jasaň, podľa ktorého by mal byť venovaný práve im.
Symboly Červenej armády
Poslanec tvrdí, že nie všade si s patričnou úctou vážime pamiatku tých, ktorí v bojoch 2. svetovej vojny zahynuli.
"Áno, mnoho našich spoluobčanov sa stará o pomníky a pamätné miesta bojov 2. svetovej vojny, ale mnohé boli po roku 1989 zanedbané a z mnohých boli odstránené symboly Červenej armády. Žiaľ, lebo tí, ktorí bojovali v bojoch 2. svetovej vojny, nemôžu za to, čo bolo po oslobodení," uviedol Jasaň v dôvodovej správe.
Jeden z takýchto pamätníkov je podľa jeho slov aj na Dukle.
"Toto miesto bolo strategickým v 20. storočí. V 1. svetovej vojne sa tu odohrali ťažké boje medzi ruským a rakúsko-uhorským vojskom. Pamiatkou na tieto boje sú dnes cintoríny padlých vojakov v Ladomírovej, Svidníku, Vyšnom Mirošove, Dubovej, Jurkovej Voli, Cernine a v ďalších podduklianskych obciach," menoval poslanec.
Prielom nemeckej obrany
Jasaň doplnil, že tento priesmyk sa stal aj dejiskom vojenskej operácie 2. svetovej vojny, ktorou mali príslušníci Prvého československého armádneho zboru vstúpiť na rodnú hrudu.
"Do začiatku Karpatsko-duklianskej operácie ho tvorilo vyše 16-tisíc žien a mužov. Z toho Slovákov bolo okolo 20 percent, Čechov 44 percent a Rusínov-Ukrajincov 24 percent. Bojovalo sa doslova o každý meter pôdy na horských cestičkách a úzkych priechodoch vo veľmi ťažkom teréne. Konečný prielom nemeckej obrany sa podaril až po mesiaci, 6. októbra 1944," dodal poslanec.
