BRATISLAVA. Všetci štyria kandidáti na nový post komisára pre deti spĺňajú zákonné podmienky. Rozhodol o tom v stredu (4. 11.) parlamentný výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Poslanci Národnej rady (NR) SR tak môžu vyberať zo všetkých kandidátov, voľba komisára by mala prebehnúť na blížiacej sa novembrovej schôdzi.
V prípade, že sa komisára nepodarí zvoliť v prvom kole, do opakovanej voľby postúpia dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov.
Poslanci ľudskoprávneho výboru vypočuli všetkých štyroch kandidátov. O post komisára pre deti sa uchádza poslankyňa a exministerka práce Viera Tomanová, ktorú navrhol klub vládneho Smeru, SaS nominovala exposlankyňu Natáliu Blahovú, kandidátom predsedu ľudskoprávneho výboru Rudolfa Chmela (Most-Híd) je Ondrej Gallo z Nadácie Pontis, Pavol Hrušovský (KDH) zase nominoval predsedu mimovládnej organizácie Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar Jozefa Mikloška.
Blahová podľa vlastných slov dlhé roky pôsobí ako sociálna poradkyňa pre náhradné rodičovstvo, jej špecializáciou je pomoc a podpora rodinám v kríze a ročne pomáha približne 25 deťom. "Praktické skúsenosti s obhajobou práv detí mám bohaté a myslím si, že toto by mohlo prispieť k tomu, aby som bola vhodným kandidátom na post komisára pre deti," opísala Blahová.
Ochrana detí
Podľa Galla je vynikajúce, že inštitút komisára pre deti v SR vznikol. "Môže zohrávať veľmi zásadnú rolu v systéme ochrany práv detí na Slovensku," konštatoval. Ochrana detí je podľa jeho slov niečo, čomu sa musí každá spoločnosť veľmi intenzívne venovať, pretože ide o jednu z najzraniteľnejších skupín obyvateľstva.
Mikloško začal svoje pôsobenie v oblasti práv detí pred 27 rokmi. Pôsobil asi v desiatich organizáciách v tejto sfére, dva roky je predsedom Rady mládeže. Za tie roky podľa vlastných slov riešil stovky prípadov konkrétnej pomoci deťom.
V prípade zvolenia za komisára by chcel v rámci svojich priorít napríklad pomáhať pri vytváraní prorodinnej politiky. Aby mali rodiny na Slovensku dobré rodinné zázemie, aby boli čo najviac funkčné a tak mohli napĺňať detské práva.
Podľa Tomanovej by mal byť v úrade komisára pre deti šikovný, sympatický, aktívny a dynamický tím odborníkov. A to napríklad z oblasti sociológie, psychológie, sociálnej práce či práva.
Informačný systém
Okrem iného by sa mal podľa jej slov vytvoriť napríklad informačný systém, ktorý by umožnil deťom komunikovať aj s ombudsmanom na ochranu práv detí tak, aby bolo zachytené vnímanie detí. "Čo mi zatiaľ chýba, je vypočuť si slovo detí," dodala Tomanová.
V rámci diskusie opozičná poslankyňa za SaS Lucia Nicholsonová v súvislosti s Tomanovou vyjadrila pochybnosti o podporných stanoviskách zo strany mimovládnych organizácií v jej prospech. Minimálne päť takýchto stanovísk je totiž podmienkou kandidatúry.
Podľa Nicholsonovej však nie všetky sú od organizácií, ktoré majú vo svojom predmete činnosti ochranu záujmov detí. Tomanovej sa však zastala podpredsedníčka parlamentu Jana Laššáková (Smer-SD). Podľa nej všetci kandidáti spĺňajú zákonom určené náležitosti.
Poslanci odsúhlasili kandidátky na komisára pre ľudí so zdravotným postihnutím
O post sa uchádzájú Zuzana Stavrovská a Lýdia Brichtová.
BRATISLAVA. Obidve kandidátky na post komisára pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská a Lýdia Brichtová spĺňajú zákonné podmienky. Rozhodol o tom v stredu (4. 11.) výbor Národnej rady (NR) SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Parlament tak môže z navrhnutých kandidátok zvoliť komisárku, voľba by mala prebehnúť na novembrovej schôdzi. Advokátku Stavrovskú navrhol vládny Smer, opoziční poslanci nominovali niekdajšiu dlhoročnú pracovníčku ministerstva práce Brichtovú.
Víziou Brichtovej je, aby jedného dňa Slovensko úrad komisára pre ľudí so zdravotným postihnutím vôbec nepotrebovalo. "Pretože vtedy by bolo všetko v poriadku, lebo by sme umožnili ľuďom so zdravotným postihnutím, aby boli ich práva rešpektované a dodržiavané," opísala.
Stavrovská sa podľa vlastných slov teší na túto prácu, ak by bola zvolená za komisárku. "Teším sa na spoluprácu predovšetkým s ľuďmi so zdravotným postihnutím a so združeniami, ktoré doteraz ako kľúčové reprezentujú a ochraňujú ich práva," avizovala. Výzvu vidí aj v tom, že by sa mohol zmeniť pohľad spoločnosti na ľudí so zdravotným postihnutím. Chcela by im pripraviť také podmienky v živote, ktoré by ich nevylučovali z bežných aktivít.
tasr
