BRATISLAVA. Záchranári ošetrovali tento rok desiatky ľudí intoxikovaných oxidom uhoľnatým. Najaktuálnejšie štatistiky Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby ukazujú, že museli zasahovať v 86 prípadoch za prvý štvrťrok.
Oxid uhoľnatý vzniká nedokonalým spaľovaním dreva alebo fosílnych palív ako plyn či uhlie. Nebezpečenstvo otravy hrozí podľa odborníkov v prítomnosti spaľovacích zariadení, najmä pri neodbornej inštalácii, zanedbanej údržbe alebo nedostatočnom vetraní.
Oxid uhoľnatý sa nedá identifikovať zmyslovými orgánmi, je bez farby, chuti a zápachu. Podľa Ingrid Tumovej z Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave zomrie na otravu CO asi 150 ľudí ročne. Prevenciou je pravidelná kontrola spaľovacích zariadení profesionálmi. Pomôcť môžu aj poplachové zariadenia na zisťovanie prítomnosti CO.
"Ak je podozrenie, že sa niekto nadýchal tohto plynu, treba pred privolaním záchranky otvoriť dvere a okná a postihnutého čo najskôr vyniesť von," povedal hovorca OSZZS Boris Chmel.
Človeku v bezvedomí treba zakloniť hlavu, povytiahnuť jazyk a predsunúť spodnú čelusť. Keď nezačne dýchať sám, treba začať s umelým dýchaním. Ak je postihnutý pri vedomí a je v šoku, možno ho zabaliť do termofólie, aby nemal triašku.
"Do príchodu záchranárov je dôležité kontrolovať vedomie, dýchanie a pulz. Ak si človek nevie poradiť, operátor linky 155 mu bude hovoriť postup cez telefón," podotkol Chmel.
Intoxikáciu oxidom uhoľnatým naznačia už bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť, poruchy videnia, zmätenosť, bolesti na hrudi a bolesti brucha. V závažnejšom štádiu môže dochádzať ku kŕčom, poruchám vedomia či bezvedomiu.
Príznaky intoxikácie sa môžu prejaviť aj po zvládnutí akútnej otravy po niekoľkých dňoch. Prejavujú sa neuropsychickými, kardiovaskulárnymi problémami či zmenami osobnosti.
