V snahe nediskriminovať v detských domovoch sa ignorujú akékoľvek odlišnosti detí.
BRATISLAVA. Nomináciu na cenu Rady mládeže Slovenska Most chceli v Centre pre výskum etnicity a kultúry najprv odmietnuť. Výskumná organizácia totiž pôsobí medzi zvyšnými finalistami ako päsť na oko. Do súťaže, ktorá odmeňuje tvorbu zázemia pre mladých, však rozhodne patria.
Elena Gallo Kriglerová a Alena Chudžíková sa totiž cez projekt Štátne deti na jednej lodi pokúšajú zlepšiť podmienky pre menšinové deti v detských domovoch.
Robia to prostredníctvom školení, ktorých cieľom je odstrániť „kultúrnu slepotu“ medzi zamestnancami detských domovov a na úradoch.
Stres z neznámeho
Keďže detské domovy patria štátu, ich priestor sa vníma ako prísne slovenský. Deti z iného prostredia sa musia prispôsobiť novým pravidlám a vzdať sa svojej kultúry a jazyka.
K stresu od rodiny sa tak pridáva aj kultúrny šok. Deti naň nezriedka reagujú agresiou, odmietaním pravidiel či komunikácie. „Ak je dieťa rómske a pôsobí problémovo, pripisuje sa to menšine,“ hovorí Kriglerová.
Práca so zamestnancami domovov im potvrdila, že nejde o zlé úmysly, ale skôr o neznalosť a akési otupenie. Aj keď počas cvičení ukázali obrovskú dávku empatie, pri pracovnej rutine o ňu pracovníci domovov prichádzajú.
Dominantná slovenčina
Slovenčina sa v detských domovoch zvyčajne presadzuje na úkor materinských jazykov. Keďže ide o štátny priestor, rómčina sa zakazuje. „Pre deti je to prirodzený jazyk, no prevláda pocit, že je to niečo, čoho ich treba zbaviť, aby sa civilizovali,“ vysvetľuje Kriglerová.
Ak sa dieťa odučí rozprávať po rómsky a podarí sa mu vrátiť späť do rodiny, nastáva problém. „S jazykom sa vzdalo dôležitej časti svojej identity a to už nejde vziať späť. Odrazu nepatrí nikam,“ hovorí Chudžíková.
Problém by sa čiastočne vyriešil, ak by v domovoch pribudli rómski zamestnanci. „Nie sú ani medzi ľuďmi, ktorí rozhodujú o vyňatí detí z rodiny. Pritom až 60 percent detí v domovoch je rómskych,“ hovorí Chudžíková.
Počas výskumu tiež narazili na maďarských súrodencov, ktorí tri týždne nepovedali ani slovo. „Nikto nevedel prečo a tak predpokladali, že majú nejakú poruchu,“ opisuje Chudžíková.
Deti prehovorili, až keď náhodou začuli pracovníka domova telefonovať v maďarčine.
Rovnakosť nie je rovnosť
V prípade detí cudzincov je situácia ešte zložitejšia. „Aj čiastkové veci ako pohľad do očí či podávanie rúk sú pre deti veľmi ťažko čitateľné,“ vysvetľuje Chudžíková.
V domovoch sa stáva, že v snahe nediskriminovať sa úplne ignorujú akékoľvek odlišnosti detí. „Je správne a dobré, že deti majú rovnaké podmienky, ale tie z iného prostredia práve týmto prístupom znevýhodňujeme,“ vysvetľuje Kriglerová. Pojmy rovnakosť a rovnosť sa tak zamieňajú.
Máloktorý zo zamestnancov si uvedomil, že deti z menšín neprežívajú svoju identitu rovnako. Niektoré moslimské deti sa nemodlia, niektoré zas bez problémov jedia bravčové mäso.
Na školeniach od nich často zamestnanci žiadali zoznam desiatich vecí, na čo si dávať pozor, ak sa starajú o rómske dieťa. „Ale také niečo neexistuje. Nemôžeme hovoriť, že sú temperamentnejšie, pretože niektoré nie sú,“ kovorí Kriglerová. Cieľom cvičení nebolo hľadať univerzálne pravidlá, ale otvoriť strnulé štátne prostredie rozdielom.
Skeptickí úradníci
O búranie kultúrnych bariér sa pokúšajú nielen v prípade detí, ale aj migrantov. Keď začali so školením úradníkov, najprv boli k ich kurzom skeptickí. Ročne ich štát posiela na desiatky školení a nevideli dôvod, prečo by sa mali špeciálne zaoberať cudzincami.
V očiach úradníkov prevládal pocit, že cudzinci nemajú problémy, keďže za nimi nechodia. „Vzniká tam pomyselný múr,“ hovorí Kriglerová. Keďže na úrade nenachádzajú pochopenie, cudzinci sa radšej obrátia na svoju komunitu.
„Na jednom z workshopov úradníčka povedala, že neznalosť zákona neospravedlňuje,“ opisuje Chudžíková cvičenie. Skupina sa však vžila do roly matky z cudziny a stála na jej strane.
„Úrad tu predsa nie je na to, aby sedel a čakal, ale je pre všetkých ľudí a musí komunikovať,“ hovorí s tým, že otvorené dvere nestačia, keď ľudia netušia, na čo úrad slúži.
Ochota úradov spolupracovať by často dokázala zabrániť vyňatiu detí z rodín. Na školeniach robili takzvané prípadové konferencie, kde sa stretli všetci, ktorí súvisia s rodinou v tiesni.
Stretli sa zástupcovia obce, sociálni pracovníci, rodina, orgán sociálnej a právnej ochrany, detský domov, škola či úrad práce. Spoločne navrhujú možnosti, ako rodine pomôcť.
Tam, kde to skúsili, si to podľa Chudžíkovej všetci pochvaľovali. Keď si úradníci z rôznych organizácií sadli spoločne, bolo veľmi ťažké sa vyhovárať na ostatné články reťazca. Mnohí rodičia prvýkrát spoznali sieť, na ktorú sa môžu obrátiť, až na konferencii.
„Ak by články spolupracovali, veľká časť detí mohla ostať v rodine,“ vysvetľuje Chudžíková.
Hlasujte za Projekt roka
Štátne deti na jednej lodi? je druhý (v abecednom poradí) z piatich finalistov ocenenia Most v kategórii Projekt roka. Ocenenie odovzdá Rada mládeže Slovenska už po desiatykrát. Každoročne oceňuje organizácie, iniciatívy, ľudí, ktorí majú veľké srdce a svoju energiu, voľný čas a nápady venujú deťom a mladým.
Jednu z cien môže získať projekt, ktorý v poslednom období na Slovensku vznikol a darí sa mu fungovať. Stoja za ním zanietení ľudia, ktorým záleží na tom, ako to v našej krajine vyzerá. Sú pozitívnym príkladom a zmena, ktorú prinášajú, motivuje ďalších.
Na SME.sk vám počas tohto týždna predstavíme päť finalistov. O víťazovi rozhodnete, ak sa od 9. do 30. novembra do polnoci zapojíte do online hlasovania.
Hlasujte za Projekt roka do 30. novembra na stránke mladez.sk.
Čo je cena MOST
Most je ocenenie nezištnej práce mladých ľudí, organizácií a jednotlivcov, ktorí sa usilujú o zlepšenie života detí a mládeže. Most patrí tým, ktorí majú silu a odhodlanie meniť svet okolo seba. Je morálnym ohodnotením a verejným poďakovaním za ich doterajšiu snahu.
Cenu udeľuje Rada mládeže Slovenska vo viacerých kategóriách. Udeľuje sa spätne za predchádzajúci rok. Na výnimočné aktivity, ľudí a inšpiratívne myšlienky, ktoré sa pod ich rukami za rok 2014/15 zhmotnili, mohol upozorniť ktokoľvek prostredníctvom nominácie.
Z celkového počtu 89 doručených nominácií vybrala porota v zložení Eduard Filo, Juraj Hipš, Izabela Malašenková, Hana Skljarszka a Anna Šmehilová jednotlivých víťazov a v kategórii Projekt roka päť finalistov. V spolupráci so SME.sk rozhodnú o najlepšom projekte čitatelia svojím hlasom od 9. do 30. novembra 2015.
Slávnostné 10. odovzdávanie cien Most sa pod záštitou Prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku uskutoční v utorok 1. decembra v klube A4 (budova YMCA) v Bratislave. Večerom budú sprevádzať Tomáš Hudák a Juraj Šoko Tabaček spolu s kapelou Saténové ruky.
Viac na www.mladez.sk/most.
Beata
Balogová
