Rovnosť a rovnakosť nie je to isté

Keby úradníci spolupracovali, deti by mohli ostať v rodine

(Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)

V snahe nediskriminovať v detských domovoch sa ignorujú akékoľvek odlišnosti detí.

BRATISLAVA. Nomináciu na cenu Rady mládeže Slovenska Most chceli v Centre pre výskum etnicity a kultúry najprv odmietnuť. Výskumná organizácia totiž pôsobí medzi zvyšnými finalistami ako päsť na oko. Do súťaže, ktorá odmeňuje tvorbu zázemia pre mladých, však rozhodne patria.

Elena Gallo Kriglerová a Alena Chudžíková sa totiž cez projekt Štátne deti na jednej lodi pokúšajú zlepšiť podmienky pre menšinové deti v detských domovoch.

Robia to prostredníctvom školení, ktorých cieľom je odstrániť „kultúrnu slepotu“ medzi zamestnancami detských domovov a na úradoch.

Stres z neznámeho

Keďže detské domovy patria štátu, ich priestor sa vníma ako prísne slovenský. Deti z iného prostredia sa musia prispôsobiť novým pravidlám a vzdať sa svojej kultúry a jazyka.

K stresu od rodiny sa tak pridáva aj kultúrny šok. Deti naň nezriedka reagujú agresiou, odmietaním pravidiel či komunikácie. „Ak je dieťa rómske a pôsobí problémovo, pripisuje sa to menšine,“ hovorí Kriglerová.

Práca so zamestnancami domovov im potvrdila, že nejde o zlé úmysly, ale skôr o neznalosť a akési otupenie. Aj keď počas cvičení ukázali obrovskú dávku empatie, pri pracovnej rutine o ňu pracovníci domovov prichádzajú.

Dominantná slovenčina

Slovenčina sa v detských domovoch zvyčajne presadzuje na úkor materinských jazykov. Keďže ide o štátny priestor, rómčina sa zakazuje. „Pre deti je to prirodzený jazyk, no prevláda pocit, že je to niečo, čoho ich treba zbaviť, aby sa civilizovali,“ vysvetľuje Kriglerová.

Ak sa dieťa odučí rozprávať po rómsky a podarí sa mu vrátiť späť do rodiny, nastáva problém. „S jazykom sa vzdalo dôležitej časti svojej identity a to už nejde vziať späť. Odrazu nepatrí nikam,“ hovorí Chudžíková.

Problém by sa čiastočne vyriešil, ak by v domovoch pribudli rómski zamestnanci. „Nie sú ani medzi ľuďmi, ktorí rozhodujú o vyňatí detí z rodiny. Pritom až 60 percent detí v domovoch je rómskych,“ hovorí Chudžíková.

Počas výskumu tiež narazili na maďarských súrodencov, ktorí tri týždne nepovedali ani slovo. „Nikto nevedel prečo a tak predpokladali, že majú nejakú poruchu,“ opisuje Chudžíková.

Deti prehovorili, až keď náhodou začuli pracovníka domova telefonovať v maďarčine.

Rovnakosť nie je rovnosť

V prípade detí cudzincov je situácia ešte zložitejšia. „Aj čiastkové veci ako pohľad do očí či podávanie rúk sú pre deti veľmi ťažko čitateľné,“ vysvetľuje Chudžíková.

V domovoch sa stáva, že v snahe nediskriminovať sa úplne ignorujú akékoľvek odlišnosti detí. „Je správne a dobré, že deti majú rovnaké podmienky, ale tie z iného prostredia práve týmto prístupom znevýhodňujeme,“ vysvetľuje Kriglerová. Pojmy rovnakosť a rovnosť sa tak zamieňajú.

Máloktorý zo zamestnancov si uvedomil, že deti z menšín neprežívajú svoju identitu rovnako. Niektoré moslimské deti sa nemodlia, niektoré zas bez problémov jedia bravčové mäso.

Na školeniach od nich často zamestnanci žiadali zoznam desiatich vecí, na čo si dávať pozor, ak sa starajú o rómske dieťa. „Ale také niečo neexistuje. Nemôžeme hovoriť, že sú temperamentnejšie, pretože niektoré nie sú,“ kovorí Kriglerová. Cieľom cvičení nebolo hľadať univerzálne pravidlá, ale otvoriť strnulé štátne prostredie rozdielom.

Skeptickí úradníci

O búranie kultúrnych bariér sa pokúšajú nielen v prípade detí, ale aj migrantov. Keď začali so školením úradníkov, najprv boli k ich kurzom skeptickí. Ročne ich štát posiela na desiatky školení a nevideli dôvod, prečo by sa mali špeciálne zaoberať cudzincami.

V očiach úradníkov prevládal pocit, že cudzinci nemajú problémy, keďže za nimi nechodia. „Vzniká tam pomyselný múr,“ hovorí Kriglerová. Keďže na úrade nenachádzajú pochopenie, cudzinci sa radšej obrátia na svoju komunitu.

„Na jednom z workshopov úradníčka povedala, že neznalosť zákona neospravedlňuje,“ opisuje Chudžíková cvičenie. Skupina sa však vžila do roly matky z cudziny a stála na jej strane.

„Úrad tu predsa nie je na to, aby sedel a čakal, ale je pre všetkých ľudí a musí komunikovať,“ hovorí s tým, že otvorené dvere nestačia, keď ľudia netušia, na čo úrad slúži.

Ochota úradov spolupracovať by často dokázala zabrániť vyňatiu detí z rodín. Na školeniach robili takzvané prípadové konferencie, kde sa stretli všetci, ktorí súvisia s rodinou v tiesni.

Stretli sa zástupcovia obce, sociálni pracovníci, rodina, orgán sociálnej a právnej ochrany, detský domov, škola či úrad práce. Spoločne navrhujú možnosti, ako rodine pomôcť.

Tam, kde to skúsili, si to podľa Chudžíkovej všetci pochvaľovali. Keď si úradníci z rôznych organizácií sadli spoločne, bolo veľmi ťažké sa vyhovárať na ostatné články reťazca. Mnohí rodičia prvýkrát spoznali sieť, na ktorú sa môžu obrátiť, až na konferencii.

„Ak by články spolupracovali, veľká časť detí mohla ostať v rodine,“ vysvetľuje Chudžíková.

Hlasujte za Projekt roka

Štátne deti na jednej lodi? je druhý (v abecednom poradí) z piatich finalistov ocenenia Most v kategórii Projekt roka. Ocenenie odovzdá Rada mládeže Slovenska už po desiatykrát. Každoročne oceňuje organizácie, iniciatívy, ľudí, ktorí majú veľké srdce a svoju energiu, voľný čas a nápady venujú deťom a mladým.

Jednu z cien môže získať projekt, ktorý v poslednom období na Slovensku vznikol a darí sa mu fungovať. Stoja za ním zanietení ľudia, ktorým záleží na tom, ako to v našej krajine vyzerá. Sú pozitívnym príkladom a zmena, ktorú prinášajú, motivuje ďalších.

Na SME.sk vám počas tohto týždna predstavíme päť finalistov. O víťazovi rozhodnete, ak sa od 9. do 30. novembra do polnoci zapojíte do online hlasovania.

Hlasujte za Projekt roka do 30. novembra na stránke mladez.sk.

Čo je cena MOST

Most je ocenenie nezištnej práce mladých ľudí, organizácií a jednotlivcov, ktorí sa usilujú o zlepšenie života detí a mládeže. Most patrí tým, ktorí majú silu a odhodlanie meniť svet okolo seba. Je morálnym ohodnotením a verejným poďakovaním za ich doterajšiu snahu.

Cenu udeľuje Rada mládeže Slovenska vo viacerých kategóriách. Udeľuje sa spätne za predchádzajúci rok. Na výnimočné aktivity, ľudí a inšpiratívne myšlienky, ktoré sa pod ich rukami za rok 2014/15 zhmotnili, mohol upozorniť ktokoľvek prostredníctvom nominácie.

Z celkového počtu 89 doručených nominácií vybrala porota v zložení Eduard Filo, Juraj Hipš, Izabela Malašenková, Hana Skljarszka a Anna Šmehilová jednotlivých víťazov a v kategórii Projekt roka päť finalistov. V spolupráci so SME.sk rozhodnú o najlepšom projekte čitatelia svojím hlasom od 9. do 30. novembra 2015.

Slávnostné 10. odovzdávanie cien Most sa pod záštitou Prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku uskutoční v utorok 1. decembra v klube A4 (budova YMCA) v Bratislave. Večerom budú sprevádzať Tomáš Hudák a Juraj Šoko Tabaček spolu s kapelou Saténové ruky.

Viac na www.mladez.sk/most.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  3. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  5. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  6. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  7. Žilina Voce Magna 2017 – Medzinárodná súťaž zborového umenia
  8. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  2. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  3. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  4. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  5. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  6. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  9. Samsung Galaxy Note8 umožňuje tvoriť veľké veci
  10. IMMOFINANZ spúšťa medzinárodnú reklamnú kampaň retailovej značky
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 052
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 6 311
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 741
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 373
  5. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 718
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 646
  7. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 1 354
  8. Kedy sa refinancovanie oplatí? 974
  9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 968
  10. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach 821

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Návrat Ščurka z basy k hokeju: vražda, klamstvá aj podozrenie z korupcie

Pôvodne mu hrozilo až 20 rokov. Prečo dostal hokejista Ščurko za brutálnu vraždu rozhodcu Mareka Liptaja len mierny trest.

SVET

Silné zemetrasenie v centrálnej časti Mexika má už 224 obetí

Tisíce ľudí utekali ulicami, padali aj budovy.

ŠPORT

Saganov debut na MS: žalúdočné problémy a hnev

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.

EKONOMIKA

Obchvat Bratislavy mešká. Érsek sa chce stretnúť s investorom

Približne 60 kilometrov ciest v okolí hlavného mesta stavia súkromník.

Neprehliadnite tiež

Domov

Žiláková na fondy vplyv nemá, na ľudí okolo áno

Sekcia, ktorú vedie Denisa Žiláková, nemá priamy dosah na rozdeľovanie eurofondov. Môže však vplývať na ľudí, ktorí sa v prostredí pohybujú.

Domov

Vojenskí tajní napichnú, koho chcú, takmer vždy. Kontrola odpočúvania sa zasekla

Kontrolu odpočúvania si opozícia nevie predstaviť bez bývalého ministra SaS Galka, ktorý skončil práve pre škandál s odposluchmi. Spor o jeho nomináciu trvá už rok.

Domov

Vydavateľstvo Tatran je podľa Maďariča živým kultúrnym dedičstvom

Vydavateľstvo Tatran oslávilo 70. výročie svojho založenia.

Domov

Lekári sa znova nedohodli so štátnou poisťovňou ani s Dôverou

Ambulantní lekári sa na podmienkach ďalšej spolupráce s poisťovňami nedohodli.