BRATISLAVA. Viac ako polovica detí z detských domovov by sa mohla vrátiť späť do biologických rodín, ak by sa im poskytla adekvátna podpora. Vyplýva to z výskumu Sociálna práca s rodinou v detskom domove, ktorým spoločnosť Úsmev ako dar analyzuje príčiny vyňatia detí z rodiny a možnosti ich návratu do rodiny od roku 2006.
Ako jedno z riešení vidí v posilnení rodiny a jej prirodzenej podpornej siete cez Stretnutia rodinného kruhu (SRK). Prostredníctvom nich chce charitatívna organizácia podľa slov jej predsedu Jozefa Mikloška znovu obnoviť staroslovanskú tradíciu, keď široká rodina rieši problémy rodiny, ktorá je v kríze.
Vo svete ide o zaužívaný model sociálnej práce s ohrozenou rodinou, ktorého cieľom je zmobilizovať prirodzenú podpornú sieť okolo dieťaťa. Tieto stretnutia vychádzajú z predpokladu, že rodina sama najlepšie pozná svoju situáciu a možnosti, no často iba potrebuje podnet k iniciatíve a pomoc pri obnovení narušených vzťahov.
"Prácu so širokou rodinou, SRK, vrátenie detí do ich vlastných rodín vidíme ako jediný reálny spôsob na Slovensku, ako znížiť počet detí v detských domovoch," zdôraznil dnes na stretnutí s médiami Jozef Mikloško. Pripomenul, že záujem o pestúnsku starostlivosť a osvojenie dlhodobo klesá, jediná forma náhradného rodičovstva, ktorá funguje a je o ňu záujem, je náhradná osobná starostlivosť prostredníctvom príbuzných.
Náhradní rodičia
"Pestúnstvo nám padlo za posledné roky o 55 %, osvojenia o 35 %, jedine náhradná osobná starostlivosť rastie, za posledných 15 rokov dokonca o 65 %," doplnil s tým, že väčšinu náhradných rodičov na Slovensku tvoria starí rodičia detí.
"Keď sa rýchlo pracuje s rodinou hneď po vyňatí, je veľmi vysoká šanca, že sa to dieťa vráti. Sami sociálni pracovníci nám hovoria, že kontakt s rodinou je dôležité stále rozvíjať, dokonca aj po dlhšom odlúčení. Hlavne pre deti v staršom veku je to už jediná šanca pre život v rodine, že ich vrátime naspäť do rodiny, z ktorej boli vyňaté a ktorá bola medzitým zosanovaná," vysvetlil dôležitosť sanácie rodín a práce so širokou rodinou dieťaťa, ktorá je podľa Mikloška jedinou reálnou cestou k postupnému znižovaniu počtu detí v detských domovoch.
Zahraničným expertom na model SRK je Rob Van Pagée, ktorý ich zaviedol v Holandsku a realizoval 10-tisíc takýchto stretnutí.
"Je to spôsob, ako dať rodine opäť silu, ľudia znovu môžu ovládať svoj život. Výsledkom je plán, ktorý rodina vytvorí, aby mohla meniť svoju situáciu a ktorý zároveň akceptujú odborníci. Máme dobré výsledky, osem z desiatich rodín je schopných si takýto plán pre seba urobiť a chcú byť úspešní v tomto modeli."
Nezávislý koordinátor
Úsmev ako dar začal pracovať s modelom SRK pred ôsmimi rokmi. Podarilo sa mu uskutočniť 130 stretnutí s úspešnosťou 90 %. Funguje to tak, že príbuzní a ľudia spätí so životom dieťaťa sami vytvárajú plán riešenia pre dieťa a preberajú zaň zodpovednosť.
Stretnutie pripravuje a zvoláva nezávislý koordinátor, ktorý pomáha rodinnému kruhu dosiahnuť zhodu, no do procesu rozhodovania nezasahuje. Súčasťou modelu SRK je aj hodnotiaci proces, kedy sa rodina po istom čase opäť stretáva, aby vyhodnotila zrealizované kroky. "Keď sa s rodinami pracuje, vedia si naozaj sami riešiť svoje problémy," zdôraznil Jozef Mikloško.
"Z plánov, ktoré rodiny tvoria, až 72 % úloh si na seba berie rodina, to je dôležitý signál, že rodiny chcú pomáhať samy sebe, len 28 % úloh odovzdávajú odborníkom," dodal k výsledkom výskumu a skúsenostiam so SRK, ktorých zásadou je, že dieťa je vždy ich súčasťou.
"Najdôležitejšie je, aby jednotliví príbuzní dodržiavali to, na čom sa dohodli," podčiarkuje Mária Melicherčíková, koordinátorka SRK v spoločnosti Úsmev ako dar.
