BRATISLAVA. Sudca Okresného súdu Bratislava I. Pavol Tomík za procesné pochybenie pri rozhodovaní v kauze Baťa príde na štyri mesiace o polovicu platu.
Rozhodol o tom v stredu (11.11.) disciplinárny senát Najvyššieho súdu SR. Návrh na potrestanie podal minister spravodlivosti Tomáš Borec, ktorý pôvodne žiadal za závažné disciplinárne previnenie vyzliecť sudcu z talára.
Zástupkyňa ministerstva na pojednávaní uviedla, že určenie výšky trestu ponecháva na senáte. Po rozhodnutí disciplinárneho senátu sa sudca aj zástupkyňa ministerstva vzdali podania na opravný prostriedok a tak je tento trest právoplatný.
Senát Pavla Tomíka na bratislavskom okresnom súde rozhodoval 26. apríla 2013 najprv o návrhu dedičov veľkopodnikateľa Jána Antonína Baťu na obnovu konania. Konanie senát povolil a následne neposudzoval predmetnú vec ako novú a nepredložil ju na riadne pridelenie zákonnému sudcovi náhodným výberom, ale vo veci sudca ďalej konal a ešte v ten istý deň 26. apríla 2013 na verejnom zasadnutí predbežne prerokoval obžalobu a zrušil rozsudok bývalého Národného súdu v Prahe z roku 1947, ktorý v neprítomnosti odsúdil Jána Antonína Baťu na trest väzenia a prepadnutia majetku.
Znárodnený majetok
Rodina Baťovcov na základe rozhodnutia okresného súdu požiadala slovenské ministerstvo financií o vyrovnanie za znárodnený majetok.
Sudca Tomík priznal, že v prípade rozhodovania v kauze Baťa pochybil, keď v predmetnej veci po povolení obnovy konania nedal vec náhodným výberom zapísať novému sudcovi. Ešte na predchádzajúcom pojednávaní uviedol, že prípady obnovenia konania na súde neriešili až tak často a podľa skôr platnej úpravy vec rozhodol sudca, ktorý povolil obnovu konania.
K zmene postupu po obnove konania došlo prijatím nových trestných kódexov, a Tomík priznáva, že to nevedel. Podľa štatistiky z Okresného súdu Bratislava I, ktorú si vyžiadal disciplinárny senát, v rokoch 2006 až 2012 bolo na tento súd podaných 99 návrhov na obnovu konania.
Pochybenie ľutuje
V 19 prípadoch bola povolená a v 14 prípadoch v rozpore so zákonom a rozvrhom práce po obnove konania ďalej rozhodoval ten istý sudca. Tomík aj dnes (11.11.) zopakoval, že ľutuje svoje pochybenie.
„Bolo pre mňa dostatočným ponaučením a určite sa už nezopakuje. Je to ponaučenie na celý život,“ vyhlásil.
Predseda senátu pri odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že nemožno na základe nedbanlivostného konania odvolať sudcu z funkcie. Neznamená to ale, že sa nič nestalo. Sudca následkom nevedomosti konal v rozpore s platným rozvrhom práce na súde a v rozpore so zákonom, dodal.
Na druhej strane zdôraznil, že ide o skutočne výkonného sudcu s absolútne pozitívnym hodnotením. Je z jedného z najzaťaženejších slovenských súdov. Priemerný počet pojednávacích dní v mesiaci má osem. V niekoľkých mesiacoch pojednával 11 dní, a to je veľa.
Nevedno kedy stíha študovať spisy a písať rozhodnutia, dodal predseda senátu. Sudcu sa zastala aj predsedníčka bratislavského súdu Eva Fulcová, ktorá v liste disciplinárnemu súdu napísala, že ide o sudcu, ktorý nebol doteraz disciplinárne stíhaný a svoju prácu robí svedomito a pracuje pravidelne aj počas víkendov.
Kažimírova sťažnosť
Proti rozhodnutiu okresného súdu z roku 2013 podal sťažnosť minister financií Peter Kažimír. Na jej základe minulý rok v novembri Krajský súd v Bratislave zrušil uznesenie okresného súdu v celom rozsahu a odmietol návrh na povolenie obnovy konania.
Okresný súd Bratislava I. nemal podľa krajského súdu právomoc obnoviť konanie a teda ani zrušiť právoplatný rozsudok Národného súdu v Prahe. Vnuci Jána Antonína Baťu, ktorí žiadajú na Slovensku náhradu za znárodnený majetok, po tomto rozhodnutí krajského súdu podali sťažnosť na Ústavný súd SR.
Baťovi dediči trvajú na tom, že bolo porušené ich základné právo na spravodlivý proces a prístup k súdu. Žiadajú preto zrušiť rozhodnutie krajského súdu a vrátiť vec na nové prerokovanie. Ústavný súd v tejto veci ešte nerozhodol. Vec bola pridelená sudcovi spravodajcovi, ktorý ju pripravuje na predbežné prerokovanie v senáte.
