Čo sú najväčšie nedostatky dublinského dohovoru?
„Dublinské nariadenie je kritizované dlhodobo. Veľa štúdií dokázalo, že v praxi je nákladné a nemá požadovaný efekt. Jeho cieľom je, aby boli žiadosti o azyl rovnomerne rozdelené medzi členské štáty Európskej únie. To sa malo zabezpečiť pravidlom, že utečenca musí vybaviť krajina, do ktorej tento človek vstúpil ako do prvej. Zároveň má nariadenie slúžiť na to, aby sa presne určilo, ktorá krajina má utečenca vybaviť. Za roky existencie dohovoru sa ukázalo, že to nefunguje najmä preto, že utečenci sa pohybujú medzi krajinami.“
