BRATISLAVA. Diskusiou k návrhu zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb otvoria poslanci štvrtý deň 58. schôdze parlamentu. Právnické osoby budú môcť byť podľa návrhu zákona trestne stíhané za približne 50 trestných činov.
Ide o okruh trestných činov, k prijatiu ktorého nás vyzývajú medzinárodné organizácie a zaväzujú viaceré dohovory. V júli avizoval prípravu a prijatie zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb premiér Robert Fico. Zamestnávateľom prisľúbil, že zákon bude obsahovať len minimálne požiadavky medzinárodných organizácií.
Vláda podľa nezaradeného poslanca Daniela Lipšica podľahla tlaku lobistov, predovšetkým veľkých zamestnávateľských asociácií a Klubu 500. Lipšic upozornil, že návrh Smeru nereaguje na drvivú väčšinu ekonomických trestných činov s výnimkou daňových.
Ako príklad exminister vnútra a spravodlivosti uviedol firmu Váhostav. Ak parlament vládny návrh schváli, firma by za miliónové dlhy a napríklad trestné činy poškodzovania veriteľa alebo marenie konkurzného konania nemohla byť trestne stíhaná.
„Je dôležité, aby niesli trestnú zodpovednosť aj právnické osoby,“ konštatoval Lipšic s tým, že každý, kto poruší zákon, musí niesť zodpovednosť, a ani veľké korporácie nemôžu stáť nad zákonom. Lipšic zdôraznil, že zákony by sa mali tvoriť v prospech poctivých podnikateľov, nie nepoctivých.
Parlament prerokuje aj novelu zákona o prokuratúre, podľa ktorej sa prokurátorom a sudcom zvýši mesačný dôchodok približne o 170 eur.
Návrh mení hodnotu koeficientu, ktorým sa sudcovi a prokurátorovi vymeriava príplatok k dôchodku podľa počtu odpracovaných rokov z 0,8 percenta na jedno percento na rok. Novela zo súčasného jedného týždňa zvyšuje dĺžku dovolenky na preventívne rehabilitácie pre sudcov a prokurátorov na dva týždne.
