BRATISLAVA. Za najrozšírenejšiu formu diskriminácie považujú Slováci vyšší vek a etnický pôvod. Naopak, za zriedkavú považujú diskrimináciu na základe náboženstva alebo vierovyznania, pohlavia či nižšieho veku. Vyplýva to z najnovšieho celoeurópskeho prieskumu Eurobarometer, ktorý skúmal postoje Európanov k diskriminácii.
Zisťoval, s akým typom diskriminácie sa stretávame najčastejšie, akí sme tolerantní na pracovisku a či by sme vedeli prijať do rodiny niekoho iného ako Slováka. O výsledkoch prieskumu informoval vedúci tlačového a politického oddelenia Zastúpenia Európskej komisie v SR Andrej Králik.
Pokiaľ ide o diskrimináciu v práci na základe etnického pôvodu či vierovyznania, nie sú postoje Slovákov v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami až také pozitívne. Najviac Slovákov sa cíti v práci príjemne, keď pracuje s belochom (77 %) alebo kresťanom (74 %).
Vierovyznania a etniká
Naopak, len menej ako polovica by bola v práci spokojná, keby bol ich kolega moslim (39 %) alebo Róm (44 %). V tomto smere sú podľa prieskumu najtolerantnejšími Európanmi Briti, Švédi, Holanďania, Francúzi, Belgičania a Íri. Na druhej strane černochov, Ázijčanov, Rómov, moslimov a budhistov by zo všetkých krajín EÚ v práci ako kolegov najmenej tolerovali obyvatelia Slovenska, Estónska a Česka, židov zase Slováci, Fíni a Rumuni.
"Väčšina Slovákov by tolerovala, ak by sa ich dieťa zaľúbilo do belocha (80 %) a kresťana (77 %)," informuje Králik.
Pri ostatných vierovyznaniach či etnikách už Slováci takí tolerantní nie sú. Proti židovi v rodine by nič nemala len necelá polovica (45 %) slovenskej populácie, budhistu by tolerovalo už len 36 percent Slovákov a láska s moslimom alebo Rómom by neprekážala len štvrtine ľudí.
Najtolerantnejšími národmi sú aj v tejto oblasti Švédi, Holanďania, Briti, Íri, Francúzi a Belgičania. Slováci aj tu patria k najmenej tolerantným národom. Vzťah s moslimom, Rómom alebo Ázijčanom by okrem Slovákov najmenej tolerovali Česi, s černochom Bulhari a Litovčania a so židom či budhistom Cyperčania a Rumuni.
Vnímanie diskriminácie
Tieto výsledky nie celkom korešpondujú s výsledkami v celej EÚ. Obyvatelia Únie považujú za najrozšírenejšiu formu diskriminácie diskrimináciu na základe etnického pôvodu (64 %), kde toto vnímanie v porovnaní s rokom 2012 dokonca vzrástlo o osem percent.
Viac ako polovica Európanov považuje za rozšírenú formu diskriminácie aj sexuálnu orientáciu (58 %) či rodovú identitu (56 %). Aj vnímanie týchto foriem diskriminácie v porovnaní s rokom 2012 vzrástlo.
Prieskumy na tému diskriminácia už Európska komisia robila v minulosti trikrát - v rokoch 2006, 2009 a 2012.
Tohtoročný prieskum nadväzuje na predchádzajúce roky, aby tak poskytol prehľad o vývoji vnímania, znalosti a osobných postojov obyvateľov EÚ voči diskriminácii.
Do aktuálneho prieskumu, ktorý sa uskutočnil v máji až júni 2015, sa v 28 krajinách EÚ zapojilo celkovo 27 718 respondentov, z toho 1 016 Slovákov. Na Slovensku uskutočnila zber dát agentúra TNS Slovakia.
Antidiskriminačné zákony
Ako dodal Králik, európska antidiskriminačná legislatíva patrí medzi najrozsiahlejšie na svete. V roku 2000 prijala Európska únia dva zákony, ktoré zakazujú diskrimináciu na pracovisku z dôvodu rasovej alebo etnickej príslušnosti, náboženstva alebo vierovyznania, postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.
Alexander Karvai z agentúry TNS Slovakia poznamenal, že „z výsledkov prieskumu vyplýva, že je veľký rozdiel vo všeobecnom vnímaní diskriminácie v spoločnosti a reálnym postojom k ľuďom iného pôvodu alebo vierovyznania. Väčšina ľudí nepovažuje vo všeobecnosti diskrimináciu na Slovensku za rozšírenú a je presvedčená, že sa jej netýka. Ale ak by sa ich táto otázka už osobne týkala, napríklad keby mali v práci kolegu iného náboženstva či etnika, tak by boli vo svojich názoroch už oveľa viac vyhranení”.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
