BRATISLAVA. Slovensko nemá vypracovanú dlhodobú víziu a stratégiu rozvoja univerzitného vzdelávania, ktoré by reflektovali aktuálne, no predovšetkým budúce spoločenské potreby spojené s globálnymi výzvami.
Vyhlásili to na piatkovej (13.11.) tlačovej besede členovia Iniciatívy Za živé univerzity.
Iniciatíva chce presadzovať obnovu štandardných akademických hodnôt na slovenských vysokých školách, ako napríklad radosť z poznania a objavovania nového či vedomie zodpovednosti za stav spoločnosti. Vysokoškolské vzdelávanie plní totiž podľa iniciatívy oveľa komplexnejšie úlohy než len produkciu úzko špecializovaných odborníkov pre aktuálne potreby trhu práce.
Za iniciatívu sa postavili napríklad člen Katedry filozofie a dejín filozofie Univerzity Komenského Emil Višňovský, profesor Vysokej školy manažmentu v Trenčíne Jozef Hvorecký, riaditeľ Centra pre bioetiku a profesor na UCM v Trnave Peter Sýkora či bývalý dekan Pedagogickej fakulty UK v Bratislave a bývalý poradca ministra školstva Miron Zelina.
Iniciatíva kritizuje aj súčasnú legislatívu. Systém univerzitného života sa podľa iniciatívy riadi zákonom o vysokých školách, ktorý je nepružný vo vzťahu k tradičným akademickým hodnotám. Administratívne a formalizované aktivity brzdia tvorivý potenciál a kapacity pracovníkov vysokého školstva, pohlcujú obrovské množstvo času pedagógov a ubíjajú ich tvorivú energiu.
Systém riadenia
Problematicky vidí iniciatíva aj systém riadenia. Spolitizované prístupy s orientáciou na krátkodobé efekty, ako napríklad zvyšovanie počtu absolventov vysokých škôl či okamžitý nárast publikačnej činnosti, zatienili dlhodobé a strategické videnie problémov vysokoškolského vzdelávania.
Členovia iniciatívy pritom poukazujú na to, že súčasný spôsob financovania vysokých škôl je založený na nedostatočnom objeme zo štátneho rozpočtu a navyše vymýšľa merateľné ukazovatele na všetky pedagogické, vedecké a ostatné činnosti.
Financovanie študijných odborov podľa počtu študentov nijako nepodporuje kvalitu absolventov a nevytvára dobré predpoklady pre ich uplatnenie vo vyštudovaných odboroch a v praxi. Financovanie podľa počtu publikácií spôsobuje generovanie nekvalitných monografií, článkov a príspevkov na konferencie
Súčasný systém akreditovania študijných programov je podľa iniciatívy administratívne mimoriadne náročný, časovo a personálne neefektívny a nedostatočne transparentný. Kritériá sú formulované komplikovane a neraz sa spresňujú až počas procesu akreditovania.
Dlhodobá vízia
Iniciatíva teraz navrhuje vypracovať dlhodobú víziu rozvoja vysokých škôl minimálne do roku 2030, revidovať vysokoškolský zákon s cieľom posilniť akademické slobody a autonómiu vysokých škôl či zmeniť systém riadenia vysokých škôl a redukovať vplyvy centralizmu, byrokratizmu, ekonomizmu, administratívneho formalizmu a politizácie. Ďalej navrhujú tiež prehodnotiť financovanie vysokých škôl a zracionalizovať systém akreditácií.
Myšlienka založiť iniciatívu vznikla koncom leta. Členovia zatiaľ zostavili vyhlásenie, no zdôrazňujú, že im nejde len o jeden model a svojou iniciatívou chcú práve rozpútať diskusiu o vysokých školách.
“Zmyslom je vytvoriť platformu pre ľudí z vysokých škôl, aby začali diskutovať o neradostnom stave našich vysokých škôl a jednotlivých systémových opatreniach, ktoré je potrebné urobiť, aby sa stav zlepšil,” povedal Sýkora s tým, že to potrebujú urobiť ľudia, ktorí vidia systém zvnútra.
