BRATISLAVA. Slováci užívajú podľa odborníkov nadmerné množstvo antibiotík. Za prvý polrok 2015 predpísali lekári vyše tri milióny takýchto balení hradených zdravotnými poisťovňami. Pacienti ich pritom užívajú v niektorých prípadoch zbytočne.
"Je to riziko, pretože baktérie môžu byť proti často používaným antibiotikám odolné. Lekári potom väčšinou predpisujú tie silnejšie, ktoré môžu mať pre pacienta aj závažnejšie vedľajšie účinky," povedala v pondelok na tlačovej konferencii v Bratislave Darina Sedláková, riaditeľka Kancelárie WHO na Slovensku.
Ak baktérie nereagujú na antibiotickú liečbu, infekciu môže pacient zvládať problémovo. Platí to najmä u menej odolných ľudí či chronicky chorých. Následkom antibiotickej rezistencie môže byť podľa Sedlákovej aj smrť.
V Európe takto ročne zomiera asi 25-tisíc ľudí. Svetová zdravotníctva organizácia (WHO) sa preto rozhodla zvýšiť povedomie o rizikách rezistencie. Na tieto dni vyhlásila Svetový týždeň povedomia o antibiotikách.
Posilniť vzdelanie
Slovensko sa v rámci krajín Európskej únie zaraďuje k tým s vyššou spotrebou antibiotík. Posledná štatistika Európskeho centra pre prevenciu chorôb (ECDC) ukazuje, že Slováci ich užívajú vo väčšom množstve než Česi či Maďari.
Spotreba vyjadrená v dennej dávke na 1000 osôb je na Slovensku 23,6, v Česku 19 a Maďarsku 13,8. Najnižšiu spotrebu má Holandsko (10,8), najvyššiu Grécko (32).
"Proti nadmernému užívaniu existujú riešenia," povedal Tomáš Tesař, člen Kategorizačnej komisie Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. Pomôcť podľa neho môže prevencia vo forme očkovania proti chrípke a pneumokokom.
Treba však posilniť najmä edukáciu odbornej i laickej verejnosti, myslí si. Mnohí ľudia podľa neho napríklad nevedia, že antibiotiká nezaberajú na liečbu chrípky.
"Ničia baktérie, nie vírusy," podotkol. Čo je pôvodcom ochorenia, odhalí CRP test. U pediatrov ho hradia všetky zdravotné poisťovne, u lekárov pre dospelých len jedna.
Test lekár neponúkol, pacient ho teda nevyužil
Na potrebu vzdelávania pacientov poukázal aj Radoslav Herda z občianskeho združenia Slovenský pacient. Združenie robilo od augusta do novembra tohto roka na internete prieskum, zapojilo sa do neho 416 respondentov.
Takmer 28 percent opýtaných o CRP teste vôbec nepočulo, výraz antibiotická rezistencia pozná "len veľmi okrajovo" takmer 24 percent opýtaných.
Pacientska organizácia oslovila v októbri aj 72 všeobecných lekárov. S antibiotickou rezistenciou sa u pacientov "pomerne často stretáva" vyše 62 percent z nich.
Rezistentné kmene však daným pacientom nepriniesli zásadné komplikácie v liečbe. Približne 35 percent uviedlo, že zo strany pacientov pociťujú tlak na predpisovanie antibiotík.
Takmer 60 percent lekárov tvrdí, že záujem o CRP vyšetrenie je primeraný. Pacientom ho neponúkne 62 percent opýtaných z dôvodu, že si zaň musia zaplatiť. Všetci lekári sú názoru, že test by mala všetkým pacientom hradiť zdravotná poisťovňa.
"Zaujímavé je, že pohľad pacientov sa zdá byť v niektorých bodoch odlišný, keďže iba 1,3 percenta uviedlo úhradu za test ako hlavný problém," konštatoval Herda. Takmer 46 percent pacientov podľa neho uviedlo, že test nevyužili, pretože im ho lekár neponúkol.
