BRATISLAVA. Predseda vlády Robert Fico hovorí o migrantoch ako vinníkoch atentátu, hoci sú v prevažnej väčšine takisto obeťami teroristov. Uplatňuje tak princíp kolektívnej viny, tvrdia aktivisti, ktorí sa včera podpísali pod vyhlásenie Nedáme sa zastrašiť terorizmom. „Svojím postojom sa vytláča za najradikálnejší okraj európskeho extrémizmu,“ píše sa vo vyhlásení.
„Monitorujeme každého jedného moslima, ktorý sa nachádza na území Slovenska,“ povedal cez víkend Fico v reakcii na útok teroristov v Paríži.
Proti jeho slovám sa postavil aj prezident Andrej Kiska. Moslimovia žijúci na Slovensku považujú takéto vyjadrenia za problém.
„Premiér v tomto prípade už naozaj prekročil hranicu, pretože otvorene hovorí, že chce porušovať práva občanov,“ tvrdí Azim Fahradi, ktorý sem pred 18 rokmi utiekol z Afganistanu a dnes už má slovenské občianstvo. „Navyše práve vylúčenie istej skupiny vedie k jej radikalizácii, najmä mládeže. Z tohto pohľadu sú Ficove vyjadrenia hrozbou,“ povedal.
Na tajných sú zvyknutí
Ľudia z moslimskej komunity tvrdia, že slovenské bezpečnostné zložky sa viac zameriavajú na ich menšinu už od 11. septembra 2001, keď padli dvojičky.
„Kedysi som chodil častejšie do modlitebne v Bratislave a občas tam boli aj agenti v civile, ktorí tam postávali s vysielačkami alebo sedeli v aute. Bolo to také smiešne, neviem, čo monitorovali,“ povedal moslim A. B., ktorý sa narodil na Slovensku imigrantom z Blízkeho východu a pracuje v IT sektore. Svoje meno nechcel zverejniť, ale redakcia ho pozná.
O tom, že sleduje moslimskú komunitu, otvorene hovorí aj tajná služba vo svojich správach, povedal Fahradi. Je presvedčený, že aj jeho už sledovali.
Sledovať je ťažké
Dôkladne sledovať celú moslimskú komunitu, ktorú na Slovensku tvorí niekoľko tisíc ľudí, nie je možné pre nedostatok pracovníkov, ktorí by informácie vyhodnocovali, tvrdí bezpečnostný analytik Milan Žitný.
Ľudia, ktorí konšpirujú, vedia podľa neho, ako v komunikácii po sebe zahladiť stopy a na dôkladné sledovanie pohybu jedného človeka treba niekedy aj viac ako 20 pracovníkov tajnej služby. „Odhaliť teroristický útok stojí naozaj veľa úsilia a chce to aj kus šťastia,“ povedal Žitný.
Radikálne vyjadrenia
Ficove reakcie po útokoch v Paríži pripomínajú skôr volebnú kampaň než vyjadrenia štátnika, tvrdí Róbert Ondrejcsák, šéf Centra pre európske a severoatlantické vzťahy.
Vzhľadom na to, koľko má Smer hlasov, bolo vyjadrenie zbytočné, myslí si moslimský politológ Jozef Lenč. „Pripadá mi zvláštne, že strana, ktorej stúpajú preferencie, má ešte potrebu bičovať emócie a ohrozovať bezpečnosť v krajine.“
Nedáme sa zastrašiť terorizmom
Pod vyhlásenie sa podpísali:
Jozef Hašto, Boris Strečanský, Juraj Mesík, Peter Zajac, Ján Štrasser, Ján Hacaj, Fedor Gál, Ľudmila Verbitská, Grigorij Mesežnikov, René Bílik, Dagmar Kusá, Denisa Falb, Vladimír Michal, Egon Gál, Michal Štassel, Maňo Huba, Ľubica Trubíniová, Jana Plichtová, Marta Šimečková, Vladimír Reptiš, Ľubica Reptišová, Jana Pavličková, Sandra Štasselová, Jozef Lupták, Jakub Kratochvíl, Martin Mojžiš, Dušan Ondrušek, Ľudovít Šmelko, Gustáv Matijek, Alena Matijeková, Anabela Žigová, Juraj Koudela, László Szigeti, Ľubo Burgr, Juraj Piško, Katarína Hradská, Pavol Meško, Michal Kaščák, Kálmán Petöcz, Anton Heretik, Samo Abrahám, Robert Kirchhoff, Daniel Matej, Ondrej Prostredník, Petr Weiss, Daniela Olejníková, Štefan Hríb, Péter Hunčík, Daniel Pastirčák, Vanda Tuchyňová, Tomáš Janovic, Radovan Kazda, Lucia Piussi, Vladimír Pirošík, Štefan Szabó, Mário Homolka, Soňa Szomolányi, Ľudmila Priehodová, Štefan Olejník, Natália Kaščáková, Peter Tatár, Zora Bútorová, Lucia Štasselová, Ivan Štrpka, Filip Vagač, Andrej Steiner, Ivan Binar, Martin Mlynek, Viera Dubačová, Fedor Blaščák, Ondrej Dostál, Jana Valentovičová, Andrej Bán, Peter Breier, Vanda Lukáčová, Miroslav Kocúr, Peter Bližnák, Ľuboš Kubín, Marcel Zajac, Alta Vášová, Michal Havran, Rudolf Chmel a Michal Hvorecký.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu

Beata
Balogová
