BRATISLAVA. Zabezpečiť aj účasť verejnosti na pripomienkovom konaní k návrhom zákonov. To je cieľom novej legislatívnej normy o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR, ktorú v stredu 77 hlasmi schválili poslanci Národnej rady SR.
Schválený zákon tiež upravuje pravidlá pre uskutočnenie rozporových konaní so zástupcami verejnosti v prípade uplatnenia tzv. hromadnej pripomienky.
Predkladateľ vypracovaných právnych predpisov tak môže uskutočniť rozporové konanie so zástupcom verejnosti, ak nevyhovel pripomienke, ktorú uplatnil väčší počet fyzických alebo právnických osôb. Ak však predkladateľ nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo aspoň 500 fyzických alebo právnických osôb, musí rozporové konanie so zástupcom verejnosti uskutočniť vždy.
Z pohľadu Via Iuris zákon nerieši dostatočne problematiku nepriamych noviel. Ide o zmeny zákonov v druhom čítaní v parlamente prostredníctvom nimi nesúvisiacich zákonov. Via Iuris tiež požadovala, aby sa do verejného pripomienkového konania dostali tiež návrhy, ktoré predkladajú poslanci alebo parlamentné výbory.
Rezort spravodlivosti tu upozornil na to, že súčasťou predmetného zákona nie je úprava rokovacieho poriadku parlamentu. Tú bude riešiť samostatný poslanecký návrh.
Elektronická zbierka zákonov od nového roka
Od budúceho roka bude fungovať oficiálna záväzná elektronická Zbierka zákonov, ktorá bude rovnocenná s papierovou podobou. Počíta s tým nový Zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR, ktorý v stredu schválil parlament.
Zákon o Zbierke zákonov platí už vyše 20 rokov. Táto norma má jedinečné postavenie v hierarchii ostatných zákonov. Pri novelizácii akéhokoľvek existujúceho právneho predpisu sa vychádza zo znenia uverejneného v Zbierke zákonov a po skončení legislatívneho procesu sa nové znenie (novelizácia) vracia späť do Zbierky zákonov, aby mohlo byť vyhlásené ako nová súčasť platného práva. Pilotne už funguje elektronická Zbierka zákonov (eZbierka) na právnom a informačnom portáli.
V elektronickej Zbierke zákonov sa budú zverejňovať konsolidované znenia právnych predpisov, t. j. so všetkými zapracovanými novelizáciami. Rozšírenie dostupnosti konsolidovaných znení zákonov, ktoré sú vypracované a garantované štátom, považuje ministerstvo spravodlivosti za jeden z najdôležitejších prvkov celej novej právnej úpravy a projektov elektronizácie v oblasti legislatívy.
Doteraz kompletné novelizované znenia zákonov ponúkali súkromné zbierky aj portál rezortu spravodlivosti.
S podobou zákona sú stále nespokojní viacerí aktivisti a signatári hromadných pripomienok k zákonu. Kritizujú, že postup pripomienkovania návrhov zákonov v medzirezortnom pripomienkovom konaní nie je upravený priamo v zákone, naďalej ho budú upravovať legislatívne pravidlá vlády. Ministerstvo oponuje, že návrh zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR predstavuje z hľadiska transparentnosti a ochrany práva verejnosti zapojiť sa do legislatívneho procesu prelomovú zmenu.
Pôvodne sa zákon týkal aj poslaneckých návrhov zákonov. Táto časť zo zákona vypadla. Pravidlá legislatívneho procesu v národnej rade si upravia poslanci novelou rokovacieho poriadku.
Uznali srbčinu a ruštinu ako menšinové jazyky
Súčasných deväť jazykov národnostných menšín na Slovensku sa rozšíri o srbčinu a ruštinu. Vláda schválila návrh na ich uznanie.
Slovensko týmto spôsobom reaguje aj na odporúčanie Výboru expertov Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorý vyzval slovenské úrady na preskúmanie toho, či je možné ruštinu a srbčinu považovať za menšinové jazyky.
Ruská národnostná menšina je v SR oficiálne uznaná od roku 2005 a srbská od 2010. K ruskej národnostnej menšine sa podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 hlásilo 1997 občanov SR a k srbskej národnostnej menšine 698 občanov. Ich príslušníci žijú rozptýlene a teda v žiadnej obci v Slovenskej republike nedosahujú 15-percentnú hranicu obyvateľov obce.
K menšinovým alebo regionálnym jazykom na Slovensku patrí bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský jazyk.
SR podpísala európsku chartu 20. februára 2001. Táto medzinárodná zmluva bola vytvorená na ochranu a podporu menšinových alebo regionálnych jazykov ako ohrozeného aspektu európskeho kultúrneho dedičstva. Má kultúrny rozmer, chráni a podporuje regionálne alebo menšinové jazyky ako také, nie jazykové menšiny.
Obce dostanú podporu
Viaceré obce, ktoré v tomto roku čelili mimoriadnym udalostiam, sa dočkajú pomoci vlády. Na úhradu výdavkov súvisiacich so záchrannými prácami vyčlenila pre ne celkovo 144 023,15 eura. Poputujú do celkovo 11 obcí v šiestich slovenských okresoch - Gelnica, Komárno, Prešov, Liptovský Mikuláš, Sabinov a Námestovo.
Materiál predkladá minister vnútra Robert Kaliňák. Takmer polovicu pomoci - 62.241 eur nasmeroval do obce Modrany v okrese Komárno, ktorá bola 26. mája zaplavená vodou a blatom v dôsledku intenzívneho prívalového dažďa. Ten zasiahol i ďalšie okolité obce, príspevok získa Mudroňovo (4550 eur) a Chotín (500 eur).
