BRATISLAVA. Utečenecká kríza a udalosti v Paríži môžu pôsobiť mobilizačne na ľudí, aby prišli v marci k volebným urnám. Viac voličov môže pomôcť nielen vládnemu Smeru, ale aj novým pravicovým stranám.
Pre štandardné pravicové strany by bolo naopak lepšie, ak by išlo voliť menej ľudí. Myslí si to sociológ Martin Slosiarik z Focusu.
„Ide o emocionálnu záležitosť. Nehovorí sa pri nej o nejakých sľuboch ako pri sociálnych či ekonomických témach, ale vyvoláva výrazný pocit ohrozenia. To sa môže prejaviť na vyššej účasti,“ hovorí Slosiarik.
Smer môže rásť
- November
- Smer 39,0 %
- Sieť 12,9 %
- KDH 7,7 %
- Most-Híd 7,0 %
- OĽaNO – Nova 6,6 %
- SNS 6,0 %
- SaS 5,2 %
- Október
- Smer 39,1 %
- Sieť 12,6 %
- KDH 7,1 %
- MostHíd 7,3 %
- OĽaNO – Nova 6,7 %
- SNS 6 ,1 %
- SaS 5,2 %
Najnovší prieskum Focusu nepriniesol zásadnejšie rozdiely v porovnaní s minulým mesiacom. Najsilnejší Smer získal 39 percent, čo je len o desatinu menej ako v októbri. Vládu by bez koaličného partnera nezostavil, chýbalo by mu na to jedno kreslo v parlamente. Focus robil prieskum ešte pred teroristickými útokmi v Paríži.
O výsledkoch rozhoduje aj volebná účasť. Agentúry v prieskumoch uvádzajú, koľkí z opýtaných sú rozhodnutí voliť konkrétnu stranu, nevypovedá to však o odhadovanom počte voličov. Tú ovplyvňujú aktuálne spoločenské témy, voličská apatia a niekedy aj počasie.
Sociológ Michal Vašečka z Masarykovej univerzity v Brne je pri odhadovanej volebnej účasti v súvislosti s udalosťami v Paríži opatrnejší. „Je to určite logická úvaha. Téma je silným faktorom prinášajúcim emócie a pocity ohrozenia, a tak môže dvíhať účasť. No do volieb sú ešte štyri mesiace a môžu ju vytlačiť iné témy,“ hovorí Vašečka.
Za príklad dáva kauzu Gorila, ktorá sa prevalila krátko pred parlamentnými voľbami v roku 2012 a zmenila priebeh celej predvolebnej kampane.
Zdrojom vyššej účasti v týchto voľbách môžu byť podľa Slosiarika sympatizanti Smeru, ktorí voliť nechodia, lebo sa spoliehajú na vysoké preferencie strany.
„Ak by Smer operoval len sociálnymi balíčkami, voličov by to nemobilizovalo tak ako pocit ohrozenia, ktorý v nich vyvoláva aj vláda,“ vysvetľuje Slosiarik. Neaktívnych voličov Smeru tak môže do volebných miestností pritiahnuť utečenecká kríza, v ktorej sa Smer pasuje do role ochrancu národa.
Tým, že ľudia dnes bežne cestujú do európskych metropol, teroristické útoky v Paríži sa ich viac týkajú. Smer svojou rétorikou podľa Slosiarika nielen ovplyvňuje, ale aj vytvára verejnú mienku, čo sa pri tejto téme môže tiež prejaviť na väčšom zisku pre stranu.
Šanca aj pre nové strany
K vyššej účasti môžu prispieť aj nerozhodnutí voliči, pre ktorých je Smer neprijateľný, ale útoky v Paríži vnímajú ako hrozbu aj pre Slovensko. „Je to o vnútornom pocite ohrozenia a zodpovednosti ísť v tejto situácii voliť,“ hovorí Slosiarik.
