Z návrhu novely rokovacieho poriadku je zrejmé, že predkladateľov vôbec nezaujíma názor verejnosti a súčasný stav im vyhovuje, tvrdí právnik Imrich Vozár.
BRATISLAVA. Novela rokovacieho poriadku z dielne Smeru, o ktorej sa ešte len bude rokovať na práve prebiehajúcej parlamentnej schôdzi, vôbec neodstraňuje najvýraznejšie neduhy legislatívneho procesu v parlamente. Tvrdí to mimovládna organizácia VIA IURIS.
Ako sa uvádza v stanovisku, ktoré poskytli agentúre SITA, predkladatelia návrhu novely síce deklarujú, že novela zakazuje tzv. „legislatívne prílepky“. Tento zákaz však podľa VIA IURIS možno pomerne jednoduchým spôsobom obísť.
Navrhnuté zmeny v úprave pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov riešia len časť problémov s nimi spojenými a vôbec nereagujú napr. na častý jav, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy svojím rozsahom často presiahnu pôvodný návrh zákona, čím je obchádzaný a negovaný predchádzajúci legislatívny proces.
Predkladatelia novely tiež vôbec nepripustili akúkoľvek formu účasti verejnosti na legislatívnom procese v parlamente.
Verejnosť skvalitňuje zákony
Ako VIA IURIS pripomína, z doterajšej praxe pripomienkovania vládnych návrhov zákonov je pritom zrejmé, že účasť verejnosti na legislatívnom procese prispieva k zvýšenej kvalite zákonov.
Predkladatelia návrhu novely rovnako úplne rezignovali na sprísnenie pravidiel pre skrátené legislatívne konanie, ktoré je v praxi často zneužívané na účelové a rýchle novely zákonov, dodáva sa v tlačovej správe.
Poslanci na schôdzi už schválili nový Zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR z dielne rezortu spravodlivosti.
Táto legislatíva definuje základné princípy a pravidlá pri tvorbe právnych predpisov, čím by sa mala zvýšiť ich úroveň. Ako VIA IURIS zdôrazňuje, návrh zákona zakotvuje aj práva verejnosti zúčastniť sa na tvorbe právnych predpisov.
Pri každom vládnom návrhu zákona tak bude musieť prebehnúť verejné pripomienkové konanie. Návrh zákona obsahuje aj definíciu hromadnej pripomienky a povinnosť uskutočniť rozporové rokovanie v prípade, ak hromadnú pripomienku podporilo najmenej 500 ľudí.
Polovičaté riešenie
Na druhej strane však väčšina procesných podrobností pripomienkového konania (napr. vymedzenie lehôt, definícia skráteného legislatívneho konania atď.) bude naďalej upravená len v legislatívnych pravidlách vlády, čo je najvýraznejší nedostatok návrhu, pripomínajú.
VIA IURIS sa v pozícii odbornej verejnosti dlhodobo snaží aktívne zúčastňovať na legislatívnom procese k právnym predpisom v rôznych oblastiach.
Vítajú preto navrhovanú zákonnú úpravu tohto procesu, ktorá garantuje aj účasť verejnosti. Na druhej strane je to podľa právnika spolupracujúceho s VIA IURIS Imricha Vozára len polovičaté riešenie, ktoré sa vôbec nedotýka úpravy legislatívneho procesu v parlamente.
Z návrhu novely rokovacieho poriadku je zrejmé, že predkladateľov vôbec nezaujíma názor verejnosti a súčasný stav im vyhovuje, keďže ponúkané riešenia sú len „akože“ riešeniami, bez systémového presahu, zdôraznil Vozár.