BRUSEL/BRATISLAVA. Holandsko v piatok vyvrátilo mediáne správy o vytváraní "minischengenu", uviedol minister vnútra SR Robert Kaliňák po skončení mimoriadneho zasadnutia Rady EÚ pre vnútorné veci a spravodlivosť v Bruseli.
Kaliňák upozornil, že mal možnosť hovoriť s holandskými ministrami vnútra a spravodlivosti a tí ho informovali, že Holandsko nemalo na mysli vytvorenie "minischengenu", o čom veľmi vďačne písali médiá.
Určitá idea opatrení pre päť krajín
"Mysleli tým určitú ideu opatrení pre päť krajín, ktoré sú finálnymi destináciami pre utečencov - Holandsko, Belgicko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko, v ktorých končí 60 až 80 percent všetkých migrantov," uviedol Kaliňák.
Spresnil, že snahou holandskej strany by bolo zaviesť kontroly, ale len na hraničných priechodoch, nie celej štátnej hranici, aby tak dokázali lepšie kontrolovať tých, ktorí neboli dostatočne preverení v iných krajinách EÚ.
Podľa Kaliňáka takéto opatrenie má byť istým náznakom pre tie členské krajiny, ktoré nerešpektujú ochranu vonkajšej schengenskej hranice. Dá sa hovoriť o istom tlaku, aby tieto krajiny začali túto situáciu riešiť.
Minister vnútra SR spresnil, že ide predovšetkým o Grécko.
"Táto idea sa však automaticky stretla s odmietnutím tak zo strany Európskej komisie, ako aj ostatných ministrov," zdôraznil Kaliňák. A dodal, že eurokomisár pre migráciu, vnútorné veci a občianstvo Dimitris Avramopulos zopakoval, že Schengen je najväčšou vymoženosťou EÚ a túto vymoženosť musíme iba rozvíjať a nie obmedzovať. To podľa Kaliňáka spočíva aj v tom, že čím lepšie budú chránené vonkajšie schengenské hranice, tým lepšie sa dajú rozvíjať pravidlá Schengenu.
Uchovávané záznamy pasažierov
Kaliňák pripomenul, že SR súhlasí s navrhnutými opatreniami v oblasti registrácie cestujúcich v leteckej doprave (PNR), sprísnenia pri obchodovaní s expanznými zbraňami a dôsledným strážením vonkajších hraníc s dôrazom na prísnu registráciu všetkých osôb vchádzajúcich na územie únie.
Francúzsko na Rade ministrov navrhlo, aby sa záznamy kontrolovaných pasažierov cez PNR uchovávali na obdobie jedného roka a aby v prípade potreby mali vyšetrovatelia k nim prístup na obdobie štyroch rokov.
Minister spravodlivosti SR Tomáš Borec potvrdil, že registrácia cestujúcich na leteckých linkách by sa týkala nielen medzinárodných letov, ale aj letov medzi destináciami vo vnútri EÚ a tiež charterových letov s dovolenkármi.
Kaliňák v tejto súvislosti pripomenul, že v súčasnosti sa takéto záznamy nevedú, a aj preto nie je možné vypátrať trasy, ktorými sa teroristi pohybujú z únie a do nej.
Tejto skutočnosti bráni Európsky parlament a najmä jeho Výbor pre občianske slobody (LIBE) v snahe ochrániť osobné údaje občanov EÚ.
"Od roku 2006 po útokoch v Londýne až doteraz sa o tom iba diskutuje," konštatoval minister vnútra SR.
Sprísnené obchodovanie so zbraňami
V oblasti sprísneného obchodovania so zbraňami Kaliňák zdôraznil, že od roku 2011 nie je na Slovensku možné cez internet predávať expanzné, čiže zneškodnené strelné zbrane.
Tie sa dajú po určitých zásahoch opäť sfunkčniť, aj preto naše zákony umožňujú ich predaj do cudziny iba s povolením úradov príslušnej krajiny a osoby, ktoré takéto zbrane vlastnia, musia mať platný zbrojný pas. Aj to je jedno z opatrení, ktoré podľa neho sťaží teroristom dostať sa k zbraniam.
Slovensko maximálne podporuje aj návrh na prísne stráženia schengenských hraníc a v rámci "systémového sledovania osôb" dôslednú registráciu osôb prichádzajúcich do EÚ, či už prichádzajú legálne, alebo nelegálne. Takáto kontrola by účinne zastavila aj tok migrantov.
Minister kriticky skonštatoval, že doteraz iba päť krajín EÚ, vrátane Slovenska, si s Europolom vymieňa informácie o nebezpečných ľuďoch a zahraničných bojovníkoch.
"Ostatné krajiny by sa mali čo najskôr pripojiť, lebo výmena informácií je tá najpodstatnejšia. Aby bolo možné každého podozrivého čo najrýchlejšie preveriť cez všetky databázy a získať prehľad o tom, čo spáchal a či nie je po ňom vyhlásené pátranie," upozornil Kaliňák.
V tejto oblasti podľa jeho slov SR otvorila otázku zbierania metadát, čiže informácií, ktoré vedia časovo zmapovať pohyb teroristov, ich komunikáciu a kontakty s ďalšími osobami. Slovensku v tejto otázke protirečí rozsudok Súdneho dvora EÚ, ako aj stanovisko výboru LIBE v europarlamente. Ako však upozornil Kaliňák, v prípade sledovania histórie finančných operácií, kde tiež ide o metadáta, tento zákaz neplatí.
Model výmeny citlivých informácií
Eurokomisár pre migráciu, vnútorné veci a občianstvo Dimitris Avramopulos navrhol vytvorenie európskej tajnej služby. To by podľa Kaliňáka pripomínalo americkú CIA, čo by v Európe nefungovalo, keďže národné záujmy musia strážiť národné spravodajské služby.
Účinnejší sa mu zdá model výmeny citlivých informácií cez Protiteroristickú skupinu (CTG) Bernského klubu, ktorá stojí mimo štruktúr EÚ a v rámci ktorej sú združené európske spravodajské inštitúcie.
"Momentálne riešime tému európskeho prokurátora, zatiaľ nemáme ďalšie informácie k tomuto návrhu," uviedol minister Borec s tým, že časť tejto oblasti pokrýva aj Európska jednotka pre justičnú spoluprácu (Eurojust) a zatiaľ nie je jasné, aké by mohlo byť prepojenie s európskou tajnou službou.
Borec v mene svojho rezortu uviedol, že SR sa stotožnila so závermi Rady ministrov na poli justičnej spolupráce, najmä pokiaľ ide o Európsky portál elektronickej justície (ECRIS), kde je pre túto agendu dôležitá výmena dát z registrov trestov. Dodal, že v rámci boja proti terorizmu je jasná snaha rozširovať tieto údaje aj na osoby z tretích krajín, mimo hraníc EÚ.
