BRATISLAVA. Smer môže prezidenta Andreja Kisku dotlačiť k tomu, aby na uvoľnené miesto na Ústavnom súde doplnil jedného z poslancov vládnej strany. Buď podpredsedníčku parlamentu Janu Laššákovú, alebo poslanca Mojmíra Mamojku.Súd degradovaný na trafiku
Kandidáti
Možní sudcovia
Jana Laššáková podpredsedníčka parlamentu, navrhli ju stranícki kolegovia Anna Vitteková a Miroslav Číž,
Mojmír Mamojka predseda školského výboru, navrhol ho prodekan Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici,
Dana Bystrianská sudkyňa a prezidentka Združenia sudcov Slovenska, navrhlo ju združenie,
Miroslav Gavalec predseda senátu Správneho kolégia na Najvyššom súde, navrhla ho predsedníčka Najvyššieho súdu,
Soňa Košičiarová vysokoškolská pedagogička, navrhla ju dekanka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity,
Ondrej Mularčík - advokát, ktorého navrhla Slovenská advokátska komora,
Michal Matulník - advokát, ktorého navrhli poslanci KDH Ján Figeľ a Pavol Abrhan,
Lenka Praženková sudkyňa Najvyššieho súdu, navrhlo ju Združenie sudcov Slovenska,
Michal Truban - predseda Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, navrhla ho predsedníčka Najvyššieho súdu.
Obaja sa ocitli na zozname deviatich kandidátov na ústavného sudcu. Parlament z nich v tajnej voľbe vyberie dvoch na už prebiehajúcej schôdzi. Prezident si má z dvojice vybrať jedného, ktorého vymenuje.
Poslanci Smeru zhodne tvrdia, že nemajú vnútrostranícku dohodu, ako budú hlasovať.
Kiska kandidátku predtým, ako ju posúdi Národná rada, komentovať nechce.
Prechádzal aj Harabin
Kandidatúra aktívnych politikov sa nepozdáva opozícii ani proreformnému združeniu sudcov Za otvorenú justíciu.
Jeho prezidentka Katarína Javorčíková pripomína podobnú situáciu, keď sa v roku 2006 z predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina stal minister spravodlivosti za HZDS, a po troch rokoch sa opäť vrátil na čelo Najvyššieho súdu. „Ak niekto ide z aktívnej politiky na Ústavný súd, môže to vyvolávať pochybnosti o jeho objektivite.“
Smer sa už ani nesnaží zakrývať svoju snahu ovládať Ústavný súd, hovorí bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z Mosta-Híd.
„To, že sme 25 rokov po revolúcii v situácii, keď má byť niekto dnes ešte zákonodarca a zajtra má pôsobiť na Ústavnom súde, považujem za neprijateľné,“ povedala Žitňanská. Podľa nej je logické, že strany, ktoré sú pri moci, nominujú za ústavných sudcov sebe hodnotovo blízkych ľudí, no v tomto prípade zašiel podľa nej Smer priďaleko. „Nejde o hocikoho pani Laššáková bola po celý čas značne angažovaná a motivovaná,“ tvrdí.
Chyba sa už stala
„Viacerí ústavní sudcovia boli politicky angažovaní, pôsobia na súde a zdá sa, že to nikomu neprekáža,“ reagovala Anna Vitteková zo Smeru, ktorá predložila nomináciu Laššákovej so straníckym kolegom Miroslavom Čížom. Podľa nej preto, lebo má na funkciu všetky predpoklady.
Laššáková má podobné argumenty pre svoju kandidatúru. Keďže tri volebné obdobia sedela v ústavnoprávnom výbore parlamentu, dobre vraj rozumie tvorbe zákonov aj spoločenskému dianiu.
Mamojka na otázky, prečo sa rozhodol kandidovať, neodpovedal. Nominoval ho jeden z prodekanov Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Šéf ústavnoprávneho výboru Róbert Madej, tiež zo Smeru, hovorí, že napriek politickému pôvodu viacerých súčasných sudcov Ústavný súd pracuje dobre.
„V politicky citlivých kauzách nemožno predvídať, ako rozhodne,“ myslí si Madej. „Na jednej strane to môže vyvolávať obavy o právne istoty a to, či sa súd drží jednej línie, no na druhej strane ho nemožno podozrievať z nadŕžania komukoľvek,“ tvrdí.
Odchádzajúci sudca Dobrík bol členom HZDS a štátnym tajomníkom. Peter Brňák bol poslancom DS a neskôr HZDS, Ladislav Orosz v parlamente zastupoval SDĽ. Ďalší ústavní sudcovia kedysi zastávali rôzne funkcie na ministerstvách či na Úrade vlády. Na Ústavný súd sa však viacerí dostali až s odstupom niekoľkých rokov.
Čaká sa na Kisku
Stále nedoriešený zostáva spor Smeru s Kiskom, či prezident môže odmietnuť vybrať si z ponúkaných kandidátov a vypýtať si nových. Vlani Kiska odmietol piatich zo šiestich kandidátov, ktorých Smer vybral v parlamente, prekážalo mu, že nie sú dostatočne kompetentní. Na súde zostali voľné dve miesta.
Koncom októbra Ústavný súd odmietol Kiskovi vyložiť ústavu a spresniť rozsah prezidentových právomocí. V zdôvodnení naznačil, že Kiska si z kandidátov parlamentu vybrať musí. Čaká sa ešte na odlišné stanoviská viacerých sudcov k výkladu.
Ďalší postup Kiska oznámi, až keď dostane kompletné zdôvodnenie rozhodnutia.
Beata
Balogová
