Bratislava 8. februára (TASR) - Nazretie do štátom preferovanej nedávnej výtvarnej minulosti dáva výstava Umenie socialistického realizmu na Slovensku 1948-1963, ktorú dnes sprístupnili v Mirbachovom paláci Galérie mesta Bratislavy.
Umenie sa stalo služobníkom vtedajšej ideológie, sloboda tvorby bola potlačovaná a dominantnou sa stala oslava nových ídeí a ich predstaviteľov. O tom svedčia názvy obrazov a plastík Portrét Stalina, Lenin s dievčaťom, portrét a busta Klementa Gottwalda, Revolucionári, Bojovníci, Pamätník SNP, Vpred za fašistami, Vojaci v klubovni, U partizánov, Prevoz raneného partizána, Víťazný pochod, Zväzácka schôdza, Tancujúce pionierky, Partizánka, Mier, Prvý máj, Ľudové milície.
Požadovaná bola aj budovateľská tematika - Motív zo stavby, Cvernová továreň, V Matadorke, Priemyselná Bratislava, Továreň Danubius, Betonárka, Bratislavská plynáreň, Most na východ, Mlatba na štátnom majetku, Robotník, Tavič, Baník, Ohýbač, Poľnohospodárka, Traktorová stanica.
"Výstava je obrazom doby a dokladom strát umeleckej cti, rezignácie, prispôsobivosti," hodnotí ju kurátor Ivan Jančár.
Podľa neho pravdivosť ako základný predpoklad umenia bola zdegradovaná na poslušnosť. Pre mnohých umelcov to bola osobná tragédia, no iní sa s touto ideológiou stotožnili. Dnes ťažko odhaliť, kto len navonok súhlasil, kto konal z vnútorného presvedčenia. Expozícia nemá ambície hlbokej umeleckej analýzy. Je obzretím sa za dobou, možno aj mementom v čase, keď s odstupom a iným pohľadom pozeráme na našu minulosť.
Aj v spomínanom období vznikali hodnotné diela. K nim možno zaradiť obraz Rekonštrukcia Bratislavského hradu od Janka Alexyho (1956). Na výstave je v podobe súťažného návrhu Kláry Pataki z roku 1960 jeden z najznámejších pamätníkov obetiam fašizmu, ktorý je umiestnený v Nemeckej. V keramickej podobe je dielo Ignáca Bizmayera Kosenie sena. Tento, jeden z najvýznamnejších slovenských keramikárov dodnes presviedča, že poľnohospodárska tematika je mu veľmi blízka.
Diela sú zapožičané zo zbierok Slovenskej národnej galérie, Slovenského filmového ústavu a Hudobného centra. Autormi sú Eugen Lehotský, Ladislav Čemický, Fero Kráľ, Július Bártfay, Ján Kulich, Tibor Bartfay, Ladislav Snopek, Rudolf Pribiš, Ľudovít Goga, Ludwik Korkoš, Peter Matejka, Ladislav Guderna, Viktor Krupec, Dezider Milly, Michal Staudt, Jozef Šturdík a ďalší.
Výstava potrvá do 16. marca.
