.
BRATISLAVA. Vládny sľub pomôcť občanom k ľahšiemu prístupu k informáciám ostal po štyroch rokoch nesplnený, na tlačovej besede to uviedli predstavitelia Transparency International Slovensko (TIS), Aliancie Fair-play (AFP) a Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).
Pripomenuli, že návrh infozákona, ktorý pripravovalo ministerstvo spravodlivosti spolu s mimovládnymi organizáciami (MVO) do vlády nešiel a parlament schválil iba nevyhnutnú časť súvisiacu s európskou smernicou.
Zvyšovanie transparentnosti verejnej správy
Gabriel Šípoš z TIS na tlačovej besede pripomenul, že vláda sa v programovom vyhlásení z roku 2012 zaviazala, že bude zvyšovať štandard transparentnosti verejnej správy.
Vláda sa taktiež zaviazala, že navrhne zmeny v zákone o slobodnom prístupe k informáciám tak, aby sa pri zachovaní súčasného štandardu práva na informácie odstránili nedostatky, ktoré bránia tak efektívnemu získavaniu požadovaných informácií, ako aj efektívnej práci orgánov verejnej správy.
Ako ďalej povedal Šípoš, "podľa nás vláda Roberta Fica to, čo sľúbila pred štyrmi rokmi neplní", mimovládne organizácie preto vyzvú všetky politické strany, vrátane Smeru k desiatim konkrétnym vylepšeniam tak infozákona, ako aj praxe.
Ján Kovalčík z INEKO doplnil, že im "ide naozaj o to, aby infozákon nebol nástroj len pre tých najvytrvalejších, ale aby to bol zákon, ktorý je systémovo využiteľných kýmkoľvek v tejto krajine, bez zbytočných obštrukcií".
MVO reprezentované TIS, AFP a INEKO tento týždeň oslovia všetky relevantné väčšie politické strany a požiadajú o vyjadrenie sa k 10 návrhom, ktoré by podľa nich výrazne zlepšili prístup občanov k informáciám.
Chcú, aby sa oslovené politické subjekty zaviazali, že do roka od marcových parlamentných volieb budú, či už ako vládne strany predkladať potrebné zmeny, alebo ako opozičné parlamentné strany takéto návrhy podporovať či iniciovať. V januári 2016 signatári výzvy - Gabriel Šípoš z TIS, Peter Kunder z AFP a Ján Kovalčík z INEKO verejne zhodnotia, ako sa politické strany postavili k ich výzve.
Povinné zverejňovanie platov a životopisov
Ak by sa strany dostali v marcových parlamentných voľbách do Národnej rady SR, budú spomínané MVO sledovať, či tieto záväzky uvedú do praxe.
Konkrétne žiadajú:
rozšíriť zákonnú povinnosť štátnych, krajských a mestských firiem so 100-percentným verejným vlastníctvom poskytovať informácie; zaviesť povinné zverejňovanie platov a životopisov štátnych nominantov; zjednotiť zverejňovanie zmlúv vrátane samospráv na jednom jedinom centrálnom registri; povinne zverejňovať rozhodnutia polície o odmietnutí trestného oznámenia; zabrániť praxi poskytovania informácií len nahliadnutím do dokumentov; zaviesť povinné zverejňovanie úradných dokumentov obcí a krajov, ako sú hlasovania poslancov, zápisnice z komisií aj rokovaní zastupiteľstva; predĺžiť povinné zverejňovania zmlúv na internete z piatich na desať rokov od začiatku ich účinnosti; systematicky prepájať štátne databázy zmlúv, verejných obstarávaní, katastrálneho portálu a obchodného registra; sfunkčniť zverejňovanie súdnych rozsudkov a napokon i zvážiť transformáciu Úradu pre ochranu osobných údajov na Úrad na dohľad prístupu občanov k informáciám, ktorý by kontroloval zverejňovanie informácií verejnou správou z pohľadu osobných údajov, ale aj práv občanov na informácie.
Približne polovica z návrhov bola už na úrovni ministerstva spravodlivosti schválená a teda bola súčasťou pôvodného návrhu zákona predloženého ministerstvom spravodlivosti vo februári, ktorý sa však do vlády a ani parlamentu nedostal.
MVO na tlačovej besede uviedli rad príkladov problémového uplatňovania infozákona v praxi. Medzi iným Peter Kunder z Aliancie Fair-play upozornil na fakt, že problémy sú aj v oblastiach, kde by byť nemali, a to v zverejňovaní zmlúv. Z analýzy kontrol Najvyššieho kontrolného úradu z posledných rokov týkajúcich sa zverejňovania zmlúv podľa Kundera vyplýva, že približne pätina obcí úplne ignorovala svoju povinnosť zverejňovať zmluvy, niektoré obce zas zmluvy zverejňujú po stanovených lehotách.
Informácie sú roztrúsené a kontrola, či si obce plnia svoje povinnosti, je veľmi zložitá. Ján Kovalčík z INEKO zas upozornil na dlhodobé problémy pri ich snahách kontrolovať PPP projekt diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7, teda plánovanej výstavby diaľničného obchvatu Bratislavy a súvisiacej rýchlostnej cesty.
Výsledkom dvojročných rokovaní
Rezort spravodlivosti dal vo februári do pripomienkového konania návrh infozákona, ktorý bol výsledkom vyše dvojročných rokovaní aj za účasti tretieho sektora.
Šlo o kompromisný návrh, ktorý by v prípade schválenia znamenal podľa ministra spravodlivosti Tomáša Boreca výrazný krok vpred. V júli na vládu a na jeseň do parlamentu sa napokon tento návrh nedostal. K predloženej novele prišlo nakoniec vyše 730 pripomienok, z toho 143 zásadných.
Malá novela infozákona, ktorú 13. novembra, odsúhlasil parlament, je iba tou časťou pôvodného návrhu novely, ktorú SR musí prijať v súvislosti s transpozíciou eurosmernice.
Návrhy opozície na zmeny v zákone vládna koalícia v parlamente nepodporila. Pôvodný návrh napríklad stanovoval, že prístup k informáciám by sa nevzťahoval na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na poskytovanie výkladových stanovísk, ktoré nie sú k dispozícii a na vytváranie názorov. Rezort chcel odstrániť problém, aby verejná správa nerobila diplomové práce, rešerše, stanoviská, rozbory či referáty a aby neslúžila niekomu na zľahčovanie jeho práce. Mala zaviesť aj príplatok pri nadmerných žiadostiach.
V Centrálnom registri zmlúv chceli okrem zmlúv štátu a ministerstiev zverejňovať centrálne aj zmluvy obcí, vyšších územných celkov ich rozpočtových a príspevkových organizácií a povinných osôb, v ktorých majú viac ako 50-percentnú účasť.
Ministerstvo tiež navrhovalo zverejňovať nielen platy ministrov, ale aj platy a odmeny manažmentu verejných podnikov, teda konateľov, členov dozorných rád, obecných s.r.o., štátnych akcioviek.
