BRATISLAVA. Parlament v utorok (24.11.) schválil, ako má od budúceho roka vyzerať odpočúvanie. Zmení sa jeho kontrola a nové pravidlá dostane aj špehovanie mobilov či internetu. Prinášame prehľad toho najdôležitejšieho.
1.Kontrolná komisia
Zárukou kontroly odpočúvaní by po novom mala byť osemčlenná komisia. Tá nahradí kontrolnú funkciu parlamentného výboru, ktorý dnes k mnohým veciam nemá prístup. Šiesti členovia majú byť poslanci – traja nominanti opozičných strán a traja nominanti vlády. Na post predsedu komisie má mať nárok opozícia. Zvyšných dvoch členov bude voliť parlament.
Pozmeňovací návrh exministra vnútra Daniela Lipšica (NOVA), aby členovia komisie museli chodiť každý rok na detektor lži a mali previerku na stupeň prísne tajné, neprešiel. Komisia pritom nebude rozhodovať, či tajná služba odpočúvanie zneužila. Pripraví iba podklady pre parlamentný výbor, kde tak ako doteraz budú mať väčšinu vládne strany. Až výbor bude rozhodovať, či sú zistenia komisie natoľko vážne, aby prípad posunuli prokuratúre.
Analytici s podobou komisie nie sú spokojní. Viacerí by radšej prijali nezávislý apolitický kontrolný orgán.
2.Vytušené odpočúvanie
Podnet na kontrolu odpočúvania budú môcť po novom podať parlamentné výbory, ale aj občan. Očakáva sa, že tak spraví, ak bude mať pocit, že prostriedky sledovania používajú tajné služby proti nemu. Oficiálne pritom obyčajní ľudia nemajú žiadne možnosti, ako sa dozvedieť, že sú odpočúvaní. Informovať o používaní odpočutých telefonátov nebudú môcť ani poslanci parlamentného výboru viazaní mlčanlivosťou. Práca komisie bude utajená, rokovania parlamentného výboru o zisteniach komisie tiež.
Odpočúvanie sa bude môcť podľa novely použiť iba vtedy, ak by „dosiahnutie účelu (napr. zahraničnopolitické záujmy štátu či jeho bezpečnosť, pozn. red.) bolo neúčinné alebo podstatne sťažené“.
3.Metadáta len po schválení
Parlament schválil aj nové pravidlá získania metadát, čo sú údaje od mobilných operátorov. Ukazujú kto, kedy, s kým a odkiaľ komunikoval. Kým donedávna sa poskytovali vyšetrovateľom bežne aj pri menej závažných prípadoch, od januára to možné nebude. Polícia a bezpečnostné agentúry na ich zber budú potrebovať súhlas súdu, pričom by sa mali týkať len závažných prípadov. Operátori už nebudú musieť metadáta zhromažďovať plošne, ale iba pri konkrétnych ľuďoch odsúhlasených súdom. Zväčša ich tak nebudú schopní poskytnúť ani spätne.
4.ITP nebude softvér
Pôvodný návrh zákona mal do zákona vôbec po prvý raz vniesť zmienku, že informačno-technickým prostriedkom je aj softvér. Znamenať to malo, že tajné služby by mohli pracovať aj s dátami prenášanými cez wi-fi alebo aj vytvárať malware, teda škodlivý kód, napríklad pre servery, aby prostredníctvom neho odchytávali dáta šírené káblami. Na takéto činnosti by rovnako ako na klasické odpočúvania tajné služby potrebovali povolenie súdu. Zo zákona však napokon táto zmena vypadla.
Špiónov v civile nikto nekontroluje, citlivé informácie môžu využívať Čítajte
