BRATISLAVA. Na primárnom stupni vzdelávania dosahujeme porovnateľné výsledky s ostatnými krajinami. Svedčia o tom medzinárodné testovania čitateľskej gramotnosti (PIRLS) a medzinárodné testovanie v matematických a prírodných vedách (TIMSS).
Povedal to minister školstva Juraj Draxler, ktorý tak reagoval na vyhlásenia občianskych iniciatív o slovenskom školstve. Ministerstvo školstva diskusie o školstve víta, upozorňuje však, že nie všetky tvrdenia, ktoré odznievajú, sú korektné. Rezort tvrdí, že iniciatívy by sa nemali snažiť šokovať vyhláseniami, že naše školstvo je najhoršie v Európe.
Nepáčia sa mu tvrdenia iniciatív
"Konkrétne v roku 2011 sa žiaci štvrtých ročníkov ZŠ po tretíkrát zúčastnili na medzinárodnom testovaní čitateľskej gramotnosti PIRLS. V čítaní dosiahli 10-roční slovenskí žiaci porovnateľné výsledky s priemerom zúčastnených krajín EÚ ako aj krajín OECD. Priemerný výkon slovenských žiakov od prvého merania v roku 2001 rastie. V priebehu desiatich rokov sme sa na škále PIRLS posunuli o 17 bodov. Nie je teda pravda, že v kvalite vedomostí detí sme jedným z najhorších štátov v Európskej únii a na chvoste vyspelých štátov, ako tvrdí kampaň „A dosť!“ na svojich webových stránkach," píše sa vo vyhlásení, ktoré poskytla hovorkyňa ministerstva školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
Draxlerovi sa nepáčia tvrdenia, že slovenské školstvo je úplné dno Európy. Dehonestuje to podľa neho prácu slovenského učiteľa. Podľa ministra máme mnoho žiakov so skvelými umiestneniami v prestížnych súťažiach. "V medzinárodných porovnaniach tiež nevyzeráme zle. Len si netreba vyberať jedno konkrétne porovnanie s cieľom šokovať,“ dodáva Draxler.
Zisťovali úroveň vzdelávania žiakov
V roku 2011 sa žiaci štvrtých ročníkov základných škôl zapojili aj do medzinárodného testovania kľúčových kompetencií v matematike a prírodných vedách TIMSS.
"Hoci v matematike dosiahli slovenskí žiaci nižší výsledok, ako je priemer zúčastnených krajín EÚ, už v takej prírodovede mali naopak významne vyššie výsledky," dodáva Dupaľová Ksenzsighová s tým, že Slovákov pochválila aj Medzinárodná štúdia počítačovej a informačnej gramotnosti – ICILS.
Jej cieľom bolo zistiť úroveň vzdelávania žiakov v oblasti počítačovej a informačnej gramotnosti v jednotlivých krajinách, ale aj výsledky, postoje a názory žiakov na informačné technológie a informácie napríklad o žiakoch, učiteľoch, školách, vzdelávacích systémoch a pedagogických postupoch v oblasti počítačovej gramotnosti.
Slovenskí žiaci dosiahli priemerné skóre 517 bodov, čím sa zaradili medzi 10 krajín s výsledkom významne vyšším v porovnaní s priemerom štúdie ICILS.
Do trojice najmenej obľúbených
"Naši učitelia vedia z detí urobiť plne vzdelané osobnosti bez ohľadu na typ alebo umiestnenie školy, nemáme to nastavené tak, že kvalitnejšie vzdelanie dosiahnete len na súkromnej škole alebo v hlavných mestských aglomeráciách, ako to je v niektorých väčších krajinách,“ komentuje výsledky Draxler.
Iniciátori kampane A DOSŤ! Nehazardujme s budúcnosťou Slovenska! sformulovali súhrn deviatich faktov, ktoré vyplývajú z medzinárodných meraní a porovnávaní. Upozorňujú napríklad na to, že naše deti nie sú v školách šťastné a v celosvetovom hodnotení patria slovenské školy do trojice najmenej obľúbených.
V kvalite vedomostí detí sme navyše podľa tejto kampane jedným z najhorších štátov v Európskej únii a na chvoste vyspelých štátov. Iniciátori kampane tiež poukazujú na to, že dlhodobo investujeme do vzdelávania a budúcnosti našich detí najmenej financií spomedzi vyspelých krajín.
V porovnaní s inými krajinami dáva náš vzdelávací systém deťom tiež najmenšie šance prekonať sociálne nerovnosti a tento stav sa ďalej zhoršuje.
Cieľom kampane je donútiť politikov k okamžitému zvýšeniu financií do vzdelávania a k naštartovaniu zásadných zmien v školstve. To musí byť podľa iniciátorov kampane prioritou Programového vyhlásenia novej vlády pre roky 2016 – 2020.
