Pozrite si najlepšie hodnotené fakulty na Slovensku

Minuloročný lídri v rebríčku fakúlt obhájili svoje prvenstvá. Kapacity vysokých škôl sú vzhľadom na klesajúcu populáciu priveľké.

Študentov je menej, školy si nedokážu vyberať.(Zdroj: SME - Ján Krošlák)

Kapacity vysokých škôl sú vzhľadom na klesajúcu populáciu priveľké. Školy strácajú možnosť vyberať si tých najlepších.

BRATISLAVA. Akademická rankingová agentúra (ARRA) v stredu (25.11.) zverejnila svoj každoročný rebríček fakúlt slovenských vysokých škôl. Minuloroční lídri obhájili svoje prvenstvo, najväčší záujem je o Jesseniovu lekársku fakultu Univerzity Komenského, nasleduje Divadelná fakulta VŠMU.

Fakulty boli rozdelené do 11 skupín podľa odborov. ARRA sa pri hodnotení opierala o verejne dostupné údaje o kvalite vzdelávania a výskumu, hodnotenie pozostávalo z 20 indikátorov.

Keďže nastupujúce ročníky sú populačne slabšie, záujem o fakulty medziročne klesá.

V konkurencii najlepšie obstáli medicínske, umelecké a poľnohospodárske fakulty, kde bol pokles záujmu menší ako sedem percent. Študenti si podľa agentúry prirodzene vyberajú tie najkvalitnejšie fakulty, u menej kvalitných je preto pokles ešte výraznejší.

O právo už nie je záujem

Najväčší prepad vidieť na spoločenskovedných a právnických fakultách, kde nastal pokles o viac ako pätinu. Nasledujú filozofické a ekonomické fakulty s poklesom záujmu o 15 až 20 percent.

Počet zapísaných študentov jednotlivých fakúlt podľa analytika agentúry Miroslava Medveďa ukázal, že v prípade práv a spoločenských vied „uchádzači o štúdium pravdepodobne vnímajú klesajúcu pridanú hodnotu tohto typu vzdelávania.”

Najväčší nárast záujmu zaznamenala Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. Od roku 2008 sa o ňu uchádza až o polovicu viac študentov. Zaujímavosťou je, že napriek vysokej konkurencii sú na popredných miestach aj umelecké fakulty.

Agentúra v prípade 112 fakúlt hodnotila aj výskumnú činnosť fakúlt. Medzi lídrov zaradila Fakultu matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského, Prírodovedeckú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského.


Najlepšie hodnotené fakulty

ARRA hodnotila 112 fakúlt, z toho 104 verejných a 8 fakúlt súkromných škôl. V hodnotení sa pozerali na kvalitu vzdelávania, atraktivitu štúdia, kvalitu vedy a výskumu, počet doktorandov a úspešnosť pri získavaní grantov.

1.

2.

3.

Teologické fakulty

Teologická fakulta TU

Gréckokatolícka teologická fakulta PU

Pravoslávna bohoslovecká fakulta PU

Umelecké fakulty

Vysoká škola výtvarných umení

Fakulta muzických umení AU

Divadelná fakulta VŠMU

Pedagogické fakulty

Pedagogická fakulta TU

Fakulta telesnej výchovy a športu UK

Pedagogická fakulta KU

Filozofické fakulty

Fakulta humanitných a prírodných vied PU

Filozofická fakulta KU

Filozofická fakulta UK

Právnické fakulty

Právnická fakulta TU

Právnická fakulta UPJŠ

Právnická fakulta UK

Ekonomické fakulty

Ekonomická fakulta TUKE

Národohospodárska fakulta EU

Fakulta ekonomiky a manažmentu SPU

Spoločenskovedné fakulty

Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK

Fakulta bezpečnostného inžinierstva ŽU

Fakulta stredoeurópskych štúdií UKF

Prírodovedecké fakulty

Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK

Prírodovedecká fakulta UPJŠ

Prírodovedecká fakulta UK

Technické fakulty

Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU

Fakulta elektrotechniky a informatiky STU

Strojnícka fakulta ŽU

Ekonomické fakulty

Ekonomická fakulta TUKE

Národohospodárska fakulta EU

Fakulta ekonomiky a manažmentu SPU

Medicínske falukty

Jesseniova lekárska fakulta UK

Farmaceutická fakulta UK

Lekárska fakulta UPJŠ

Poľnohospodárske fakulty

Lesnícka fakulta TUZVO

Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie

Fakulta biotechnológie a potravinárstva SPU

Môžu vziať všetkých

Na vysoké školy sa hlási čoraz menej študentov, školy na to svojimi kapacitami zatiaľ nezareagovali.

„Spočiatku sa na štúdium zapísalo toľko študentov, ako bol plánovaný počet prijatých, čiže 96 percent,“ hovorí riaditeľ agentúry Ivan Ostrovský. Školy následne kvôli vysokému záujmu zvýšili kapacity na plánovaný počet prijatých študentov. Na zápise sa to však neodrazilo a počet prijatých stagnoval.

Školy však na každoročný pokles záujmu nereagujú a viac ako tretina výučbových kapacít ostáva nevyužitá.

V tomto roku sa situácia ešte zvýraznila, keď sa na štúdium hlásilo už len 83 percent z plánovaného počtu prijatých. „Vysoké školy, s výnimkou niekoľkých fakúlt, preto rezignovali na možnosť vyberať si svojich študentov,” zhodnotil Ostrovský.

V praxi to znamená, že plánovaný počet prijatých je iba o osem percent menší, než celý ročník absolventov stredných škôl. Ak by tento trend pokračoval, na vysokej škole by mohol študovať každý absolvent.

Najlepší idú za hranice

Celkový počet vysokoškolských študentov klesá, pričom čoraz viac ich odchádza študovať do zahraničia. V prípade Česka ide o 23-tisíc študentov, ich počet sa za posledných desať rokov strojnásobil. Agentúra pritom hovorí, že do Čiech odchádzajú naši najlepší študenti.

Slovenské fakulty sú naopak čoraz atraktívnejšie pre zahraničných študentov. „Počty sa za desať rokov viac ako strojnásobili,“ povedal Medveď s tým, že ich podiel sa aktuálne blíži k piatim percentám. V porovnaní s inými krajinami však stále ide o pomerne nízke číslo, napríklad vo Veľkej Británii je podiel 15 percent.

V Česku počet zahraničných študentov presahuje 11 percent, pričom viac než polovicu z nich tvoria Slováci.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 17 744
  2. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 7 051
  3. Moskva alebo Petrohrad? 5 978
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 334
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 399
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 865
  7. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 854
  8. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 837
  9. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 766
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 408

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

Neprehliadnite tiež

Domov

Tohtoročné Ceny Pamäti národa získali Slováci Matejčíková a Šimko

Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutočnilo v Národnom divadle v Prahe.

Domov

Na zhromaždenie pri príležitosti 17. novembra prišli stovky ľudí

Novozvolení župani a lídri opozície sa stretli v Bratislave.

Domov

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

Domov

Lykožrút opäť na scéne. Trnka ho riešil mucholapkami, Vareha metličkami

Debata o nekontrolovanej ťažbe v chránených lesoch znovu otvorila aj tému lykožrútov. Dvaja ministri pre nich čelili stíhaniu.