Kapacity vysokých škôl sú vzhľadom na klesajúcu populáciu priveľké. Školy strácajú možnosť vyberať si tých najlepších.
BRATISLAVA. Akademická rankingová agentúra (ARRA) v stredu (25.11.) zverejnila svoj každoročný rebríček fakúlt slovenských vysokých škôl. Minuloroční lídri obhájili svoje prvenstvo, najväčší záujem je o Jesseniovu lekársku fakultu Univerzity Komenského, nasleduje Divadelná fakulta VŠMU.
Fakulty boli rozdelené do 11 skupín podľa odborov. ARRA sa pri hodnotení opierala o verejne dostupné údaje o kvalite vzdelávania a výskumu, hodnotenie pozostávalo z 20 indikátorov.
Keďže nastupujúce ročníky sú populačne slabšie, záujem o fakulty medziročne klesá.
V konkurencii najlepšie obstáli medicínske, umelecké a poľnohospodárske fakulty, kde bol pokles záujmu menší ako sedem percent. Študenti si podľa agentúry prirodzene vyberajú tie najkvalitnejšie fakulty, u menej kvalitných je preto pokles ešte výraznejší.
O právo už nie je záujem
Najväčší prepad vidieť na spoločenskovedných a právnických fakultách, kde nastal pokles o viac ako pätinu. Nasledujú filozofické a ekonomické fakulty s poklesom záujmu o 15 až 20 percent.
Počet zapísaných študentov jednotlivých fakúlt podľa analytika agentúry Miroslava Medveďa ukázal, že v prípade práv a spoločenských vied „uchádzači o štúdium pravdepodobne vnímajú klesajúcu pridanú hodnotu tohto typu vzdelávania.”
Najväčší nárast záujmu zaznamenala Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. Od roku 2008 sa o ňu uchádza až o polovicu viac študentov. Zaujímavosťou je, že napriek vysokej konkurencii sú na popredných miestach aj umelecké fakulty.
Agentúra v prípade 112 fakúlt hodnotila aj výskumnú činnosť fakúlt. Medzi lídrov zaradila Fakultu matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského, Prírodovedeckú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského.
Najlepšie hodnotené fakulty
ARRA hodnotila 112 fakúlt, z toho 104 verejných a 8 fakúlt súkromných škôl. V hodnotení sa pozerali na kvalitu vzdelávania, atraktivitu štúdia, kvalitu vedy a výskumu, počet doktorandov a úspešnosť pri získavaní grantov.
| 1. | 2. | 3. | |
| Teologické fakulty | Teologická fakulta TU | Gréckokatolícka teologická fakulta PU | Pravoslávna bohoslovecká fakulta PU |
| Umelecké fakulty | Vysoká škola výtvarných umení | Fakulta muzických umení AU | Divadelná fakulta VŠMU |
| Pedagogické fakulty | Pedagogická fakulta TU | Fakulta telesnej výchovy a športu UK | Pedagogická fakulta KU |
| Filozofické fakulty | Fakulta humanitných a prírodných vied PU | Filozofická fakulta KU | Filozofická fakulta UK |
| Právnické fakulty | Právnická fakulta TU | Právnická fakulta UPJŠ | Právnická fakulta UK |
| Ekonomické fakulty | Ekonomická fakulta TUKE | Národohospodárska fakulta EU | Fakulta ekonomiky a manažmentu SPU |
| Spoločenskovedné fakulty | Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK | Fakulta bezpečnostného inžinierstva ŽU | Fakulta stredoeurópskych štúdií UKF |
| Prírodovedecké fakulty | Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK | Prírodovedecká fakulta UPJŠ | Prírodovedecká fakulta UK |
| Technické fakulty | Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU | Fakulta elektrotechniky a informatiky STU | Strojnícka fakulta ŽU |
| Ekonomické fakulty | Ekonomická fakulta TUKE | Národohospodárska fakulta EU | Fakulta ekonomiky a manažmentu SPU |
| Medicínske falukty | Jesseniova lekárska fakulta UK | Farmaceutická fakulta UK | Lekárska fakulta UPJŠ |
| Poľnohospodárske fakulty | Lesnícka fakulta TUZVO | Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie | Fakulta biotechnológie a potravinárstva SPU |
Môžu vziať všetkých
Na vysoké školy sa hlási čoraz menej študentov, školy na to svojimi kapacitami zatiaľ nezareagovali.
„Spočiatku sa na štúdium zapísalo toľko študentov, ako bol plánovaný počet prijatých, čiže 96 percent,“ hovorí riaditeľ agentúry Ivan Ostrovský. Školy následne kvôli vysokému záujmu zvýšili kapacity na plánovaný počet prijatých študentov. Na zápise sa to však neodrazilo a počet prijatých stagnoval.
Školy však na každoročný pokles záujmu nereagujú a viac ako tretina výučbových kapacít ostáva nevyužitá.
V tomto roku sa situácia ešte zvýraznila, keď sa na štúdium hlásilo už len 83 percent z plánovaného počtu prijatých. „Vysoké školy, s výnimkou niekoľkých fakúlt, preto rezignovali na možnosť vyberať si svojich študentov,” zhodnotil Ostrovský.
V praxi to znamená, že plánovaný počet prijatých je iba o osem percent menší, než celý ročník absolventov stredných škôl. Ak by tento trend pokračoval, na vysokej škole by mohol študovať každý absolvent.
Najlepší idú za hranice
Celkový počet vysokoškolských študentov klesá, pričom čoraz viac ich odchádza študovať do zahraničia. V prípade Česka ide o 23-tisíc študentov, ich počet sa za posledných desať rokov strojnásobil. Agentúra pritom hovorí, že do Čiech odchádzajú naši najlepší študenti.
Slovenské fakulty sú naopak čoraz atraktívnejšie pre zahraničných študentov. „Počty sa za desať rokov viac ako strojnásobili,“ povedal Medveď s tým, že ich podiel sa aktuálne blíži k piatim percentám. V porovnaní s inými krajinami však stále ide o pomerne nízke číslo, napríklad vo Veľkej Británii je podiel 15 percent.
V Česku počet zahraničných študentov presahuje 11 percent, pričom viac než polovicu z nich tvoria Slováci.
