Vypočúvanie kandidátov na sudcov ústavného súdu na ústavnoprávnom výbore bude pokračovať vystúpením ďalších piatich kandidátov.
BRATISLAVA. Vládna strana Smer sa podľa poslankyne Národnej rady za Most-Híd Lucie Žitňanskej nomináciou svojich poslancov na uvoľnené miesto ústavného sudcu už ani nesnaží zakrývať snahu ovládať Ústavný súd SR.
Žitňanská to povedala na rokovaní ústavnoprávneho parlamentného výboru, ktorý dnes vypočúval prvých kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR. Podpredsedníčku parlamentu Janu Laššákovú (Smer) totiž navrhli ako kandidátku na post sudcu ústavného súdu jej stranícki kolegovia Miroslav Číž a Anna Vitteková, nomináciu predsedu výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Mojmíra Mamojku predložil prodekan Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Žitňanská si myslí, že nie je možné, aby niekto, kto je dlhé roky v politike a vo vysokých politických funkciách, mohol zo dňa na deň v citlivých kauzách nezávisle vykladať ústavu.
„S podporou týchto poslancov prešli aj mnohé z potenciálne sporných situácií pred ústavným súdom. Zároveň títo ľudia neprotestovali, ale naopak vysvetľovali prechod Štefana Harabina z funkcie ministra spravodlivosti do funkcie predsedu najvyššieho súdu,“ uviedla príklady spochybňujúce nestrannosť týchto kandidátov Žitňanská.
Konflikt záujmov
Miera vysokej straníckej angažovanosti a dlhoročnej lojality pri predsedníčke poslaneckého klubu Smeru Laššákovej podľa Žitňanskej „vylučuje čo len zdanie, že tá lojalita nebude pokračovať aj na ústavnom súde“. „Táto kandidatúra nie je dobrá, som o tom presvedčená,“ konštatovala na margo Laššákovej bývalá ministerka spravodlivosti.
„Národná rada volí kandidátov a ja nevidím ako prekážku, že je niekto politický činný. Ak spĺňa podmienky, ktoré stanovuje ústava, môže sa o taký post uchádzať,“ reagovala Laššáková. Pripomenula, že v prípade zvolenia a vymenovania za sudcu ústavného súdu by sa vzdala členstva v Smere, čo si vyžaduje aj zákon.
Konfliktu záujmov, keďže ústavný súd rieši aj spory týkajúce sa politických strán, sa Laššáková neobáva. „Ústavný súd rozhoduje v niektorých prípadoch v pléne alebo v senátoch. To znamená, že prípadné len moje individuálne rozhodovanie je vylúčené.
Ústavný súd pristupuje zodpovedne ku všetkým návrhom a posudzuje ich z hľadiska ústavnosti,“ konštatovala podpredsedníčka NR SR.
Pripomenula, že aj dnes sú sudcami niektorí bývalí poslanci. Ústavným právom sa Laššáková podľa vlastných slov zaoberala aj v NR SR, kde tri volebné obdobia pôsobila v ústavnoprávnom výbore, skúsenosti z praxe získala i ako podniková právnička či advokátka.
Bystrianska a Košičiarová
Danu Bystriansku, ktorá je dočasne pridelená na výkon funkcie sudkyne na Najvyšší súd SR, navrhlo Združenie sudcov Slovenska. Bystrianska je prezidentkou tohto združenia. Ústavnej problematike sa podľa vlastných slov venuje veľmi dlho, pripomenula, že v rokoch 1997 až 2000 bola poradkyňou vtedajšieho šéfa ústavného súdu Milana Čiča.
Ústavné právo je Bystrianskej najbližšie, hoci je civilná sudkyňa. "Vy pre mňa reprezentujete uzavretý typ justície. Väčšinou ste sa obracali na ústavný súd v otázke platov sudcov," konštatoval člen poslaneckého klubu OĽaNO Daniel Lipšic.
Vysokoškolskú učiteľku Soňu Košičiarovú nominovala dekanka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Košičiarová členom ústavnoprávneho výboru priznala, že vždy chcela byť verejnou ochrankyňou práv. Táto funkcia je však už obsadená a preto ako výzvu berie stať sa sudcom ústavného súdu.
"Potrebujem ťažké otázky, aby som sa k nim mohla vyjadrovať. Chcem výzvu, chcem posun, to je moja motivácia," povedala.
Vypočúvanie kandidátov na sudcov ústavného súdu na ústavnoprávnom výbore bude pokračovať vo štvrtok vystúpením ďalších piatich kandidátov.
