BRATISLAVA. Poslanci nebudú mať etický kódex, ako to navrhovali zákonodarcovia za Smer v novele rokovacieho poriadku parlamentu.
Predseda národnej rady Peter Pellegrini (Smer) a jeden z predkladateľov návrhu v závere 9. dňa 58. schôdze vysvetlil, že opozícia kódex iba kritizovala a nemala záujem vylepšiť ho, preto sa rozhodli vypustiť ho z návrhu a ponechať jeho prijatie na novú národnú radu po parlamentných voľbách.
Pellegrini, Miroslav Číž a Jana Laššáková (všetci Smer) chceli etickým kódexom upraviť princípy a pravidlá správania sa zákonodarcov, podporiť dôveru verejnosti v čestnosť a dôveryhodnosť práce poslanca a stanoviť základné etické limity pre konanie členov zákonodarného zboru.
Pokuta je podľa Beblavého smiešna
Nezaradený poslanec Miroslav Beblavý už skôr upozornil, že pokuta za porušenie kódexu vo výške 500 eur je smiešna. Zdôraznil, že návrh legalizuje prijímanie darov poslancami. Ako príklad uviedol, že keď poslanec dostane ako dar hodinky značky Rolex v sume viac ako desaťtisíc eur, nestane sa mu nič, pretože keď to nenahlási výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, čaká ho iba „hrozná“ pokuta vo výške 500 eur, o hodinky však nepríde.
Novela rokovacieho poriadku má za cieľ stransparentniť legislatívny proces, prijímanie zákonov by malo byť prehľadnejšie.
Právna norma zakazuje podávanie tzv. prílepkov, ktoré menia alebo dopĺňajú zákony obsahovo nesúvisiace s prerokúvaným návrhom zákona. Predkladatelia tak chcú obmedziť predkladanie vecne nesúvisiacich noviel. „Ak by takáto situácia nastala, predsedajúci nedá o návrhu hlasovať,“ uvádzajú v návrhu.
Lehota je podľa opozície formálna
Hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch sa bude môcť najskôr po uplynutí 48 hodín od ich podania v rozprave.
Skoršie hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch sa pripúšťa v prípade, ak o tom rozhodne parlament na požiadanie gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu. Opozícia v stredu v rozprave upozorňovala, že o vládnych zákonoch bude Smer rozhodovať aj tak okamžite, a 48-hodinová lehota je len formálna, vládna strana ju bude obchádzať.
Návrhy zákonov, ktoré boli zaradené do programu schôdze a navrhovateľ ich vzal späť, bude možné zaradiť do programu schôdze po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa ich stiahnutia. Národná rada však môže na návrh predsedu rozhodnúť, že takýto návrh zákona zaradí do programu schôdze aj pred uplynutím tejto lehoty.
Menia sa aj pravidlá Hodiny otázok. Členovia vlády budú mať na odpoveď najviac päť minút, doteraz neboli limitovaný žiadnym časom. Premiér, ktorý odpovedá 15 minút, tak po novom stihne zodpovedať tri otázky, doteraz zvyčajne 15 minút venoval jednej otázke.
Hrušovský: Ak to niekto nemá v hlave a v sebe, kódex ho správaniu nenaučí
Poslanci Národnej rady SR etický kódex nepotrebujú. Ak to totiž nemajú vo svojej hlave a v sebe, kódex ich správaniu nenaučí. Vyhlásil to v stredu expredseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH) počas rozpravy k návrhu novely zákona o rokovacom poriadku NR SR, ktorá prijatie etického kódexu predpokladá.
Hrušovský nie je s novelou spokojný, preto navrhol vrátiť právnu normu predkladateľom na dopracovanie. "Úmysel navrhovateľov je dobrý, ale spôsob, akým sme k tomu pristúpili, nie je šťastný. V minulosti si parlament menil pravidlá rokovania tak, že sa hľadala široká politická zhoda, aby sa minimalizovalo riziko, že navrhovatelia si to prispôsobujú na svoje stranícke a politické ciele," upozornil Hrušovský.
On sám podľa svojich slov čakal precíznu a prísnu zmenu rokovacieho poriadku, ktorá neumožní pri rokovaní pléna príliš veľa špekulácií jednotlivým poslancom. "Tešil som sa, že novela zavádza pravidlo, aby so po podaní pozmeňujúcich návrhov mohlo o zákone hlasovať až po uplynutí 48 hodín. Ale je tam aj doplnená možnosť, že parlament ju môže skrátiť hlasovaním," kritizoval Hrušovský.
Táto možnosť výnimky sa nepáči ani Martinovi Poliačikovi (SaS), ktorý so svojimi straníckymi kolegami predložil pozmeňujúci návrh tak, aby 48-hodinová lehota platila vždy a nebolo by možné odhlasovať jej skrátenie.
Boris Susko (Smer) je však proti. "Zväzuje to ruky parlamentu. Ak by nebolo možné v odôvodnených prípadoch skrátiť lehotu, nebolo by to efektívne. Čo napríklad v prípade, ak zákon príde na rad až na konci schôdze? Zároveň môže ísť aj o krátke technické pozmeňujúce návrhy, ktoré dopĺňajú čiarky. Tu nevidím dôvod, prečo by sa v takých prípadoch nemohlo hlasovať ešte v ten deň," povedal.
Poliačik je však presvedčený, že ak sa výnimka do zákona dostane, bude sa využívať vždy, tak ako sa to deje už dnes. Súčasný zákon hovorí, že hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy výborov a o rozdaných návrhoch podaných na schôdzi parlamentu sa koná najskôr na druhý deň po ich rozdaní. Parlament však takmer vždy využije skrátenie lehoty navrhované spravodajcom.
tasr