Historický kalendár - 10. februára

1763 -- bol podpísaný Parížsky mier, mierová zmluva medzi Veľkou Britániou a Francúzskom, ktorá ukončila
sedemročnú vojnu. Francúzsko stratilo v prospech Veľkej Británie územia v Severnej Amerike a v Indii.

1789 -- cisár Jozef II. vydal nový daňový a urbariálny patent. Bol to pokus o radikálnu reformu daňového a urbariálneho zaťaženia dedinského poddaného obyvateľstva. Dane odvádzané štátu a platy pre vrchnosť nemali činiť viac ako 30 % hrubého výnosu poddanskej usadlosti. Reforma vstúpila do platnosti 1. 11. 1789, pre odpor stavov bola zrušená Leopoldom II. 9. 5. 1790.

1837 -- v Sankt Peterburgu zomrel po súboji s francúzskym prisťahovalcom Georgesom d´Antésom najväčší ruský romantický básnik, zakladateľ novodobej ruskej literatúry Alexander Sergejevič Puškin. V dráme sa inšpiroval Shakespearom: Boris Godunov. K vrcholom európskej romantickej prózy patrí cyklus: Belkinove poviedky, novela Kapitánova dcéra a poviedka Piková dáma, v ktorých dôsledne rešpektuje atmosféru panujúcu v jednotlivých vrstvách ruskej spoločnosti. Písal tiež literárne kritiky, publicistiku, vydával literárny časopis Sovremennik (Súčasník). Najvýznamnejšie je však jeho básnické dielo: rozprávkový epos Ruslan a Ľudmila, poémy Kaukazský zajatec, Bachčisarajská fontána, Cigáni a román vo veršoch Eugen Onegin. Tragikomický romantický hrdina tu po prvý raz v ruskom písomníctve stelesňuje osud tzv. zbytočného človeka. Napísal tiež historické poémy Poltava a Medený jazdec a veršované rozprávky. Jeho dielo inšpirovalo hudobných skladateľov, hlavne P. I. Čajkovského (opery Eugen Onegin, Piková dáma) a M. P. Musorgského (opera Boris Godunov). Narodil sa 6. júna 1799 v Moskve.

1890 -- v Moskve sa narodil ruský spisovateľ Boris Leonidovič Pasternak. Začínal ako futuristický lyrik, hlásiaci sa ku kubofuturizmu, považovaný za najväčšieho ruského spisovateľa v dobe medzi dvoma svetovými vojnami. Za román Doktor Živago dostal v r. 1957 Nobelovu cenu za literatúru, na nátlak sovietskej vlády ju však musel v r. 1958 vrátiť. Ďalšie romány: Rok tisícdeväťstopäť, Môj život. Básnické zbierky: Brat môj život, Vzdušné trate. Zomrel 30. mája 1960 v Peredelkine pri Moskve.

1898 -- v Augsburgu sa narodil nemecký spisovateľ, dramatik, režisér a teoretik umenia Bertholt Brecht, predstaviteľ angažovanej literatúry v zmysle komunistickej propagandy a spoločenskej kritiky. V r. 1933 emigroval do Dánska a r.1941 do USA. Do vlasti sa vrátil v r. 1948 a o rok neskôr založil so svojou ženou Helenou Weigelovou vo Východnom Berlíne divadlo Berliner Ensemble. Bol tvorcom epického divadla, o ktorom napísal teoretickú štúdiu pod názvom O divadelnom umení. Najvýznamnejšie hry: Opera za tri groše, Matka, Matka Guráž a jej deti, Život Galileiho. Ako básnik vynikol v zbierke básní: Domáca postila, ako prozaik v zbierkach poviedok: Kalendárové historky a Historky o pánovi Keunerovi. Zomrel 14. augusta 1956 v Berlíne.

1923 -- v Mníchove zomrel nemecký fyzik Wilhelm Conrad Röntgen, tiež Roentgen. V r. 1895 objavil nový druh žiarenia, lúče X (nazvané röntgenové) a skúmal ich vlastnosti. Zhotovil prvé röntgenové snímky kovových predmetov a snímky kostí ruky (svojej manželky). Zomrel na leukémiu v dôsledku ožiarenia. Nositeľ Nobelovej ceny (1901) za objav röntgenových lúčov. Narodil sa 27. marca 1845 v meste Lennep.

1947 -- boli podpísané parížske mierové zmluvy ako výsledok Parížskej mierovej konferencie - rokovania protihitlerovskej koalície s európskymi spojencami Nemecka, ktorá sa konala od 29. 7. do 15. 10. 1946. Porazeným štátom bolo uložené platenie reparácií, obmedzenie stavu armády. Súčasťou zmlúv boli i územné zmeny: Taliansko stratilo Dodekanéske ostrovy (v prospech Grécka), časť Istrie a časť pobrežia Jadranského mora (v prospech Juhoslávie) a bolo nútené vrátiť Francúzsku územia zabrané v r. 1940. Talianske kolónie boli dané pod správu OSN. Fínsko stratilo časť Karélie (v prospech ZSSR), Rumunsko stratilo Besarábiu a severnú Bukovinu (v prospech ZSSR). Hranice Bulharska a Maďarska sa vrátili do stavu z r. 1940.

1962 -- v Prahe zomrel český maliar a grafik Max Švabinský, zakladateľská osobnosť modernej českej grafiky, portrétista. V r. 1924-26 bol rektorom Akadémie výtvarných umení v Prahe. Vrcholom jeho tvorby sú návrhy farebných okien a mozaík v Chráme sv. Víta v Prahe. Zakladajúci člen Združenia českých grafikov Hollar, člen Spolku výtvarných umelcov Mánes. Narodil sa 17. septembra 1873 v Kroměříži.

Historický kalendár - 10. februára

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

Historický kalendár - 10. februára

Hlavné správy zo Sme.sk

Neprehliadnite tiež

Sportnet

Už ste čítali?