BRATISLAVA. Ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť kybernetickej bezpečnosti na Slovensku bude Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Túto kompetenciu mu určuje novela zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorú v stredu 25. novembra podpísal prezident Andrej Kiska.
Parlament novelu schválil 13. novembra a vychádza z Koncepcie kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky na roky 2015 – 2020.
Úlohy NBÚ budú koncepčné, legislatívne a metodické, vrátane tvorby, koordinácie a uskutočňovania štátnej politiky pre kybernetickú bezpečnosť, prípravy právnej úpravy v oblasti kybernetickej bezpečnosti a riadenia tohto úseku bezpečnosti, uvádza sa v dôvodovej správe k novele.
Úrad bude v tejto oblasti zastupovať Slovensko v medzinárodných organizáciách a plniť bezpečnostné úlohy vo vzťahu k NATO a Európskej únii.
Vypracujú aj návrh zákona o kyberbezpečnosti
NBÚ už má v súčasnosti v kompetencii ochranu utajovaných skutočností, šifrovú službu a elektronický podpis, čiže témy, ktoré úzko súvisia s kybernetickou bezpečnosťou.
NBÚ podľa koncepcie bude musieť do konca roka vypracovať návrh Akčného plánu realizácie Koncepcie kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky na roky 2015 – 2020, v ktorom budú už úlohy pre jednotlivé ústredné štátne orgány.
Do konca februára by mal byť hotový a predložený návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti. Práve skutočnosť, že ochrana kybernetického priestoru nie je výslovne a komplexne upravená v zákone, sa považuje za najvážnejší problém v tejto oblasti na Slovensku.
Kybernetická bezpečnosť si vyžaduje širokospektrálnu odbornú spoluprácu. NBÚ bude preto musieť úzko spolupracovať najmä s ministerstvami financií, vnútra, obrany, Úradom vlády SR a Národnou agentúrou pre sieťové a elektronické služby, ale aj so všetkými ostatnými štátnymi inštitúciami, súkromnou sférou a akademickou obcou.
Dva nové výbory Bezpečnostnej rady
Pri Bezpečnostnej rade SR vzniknú dva nové výbory - výbor pre energetickú bezpečnosť a výbor pre kybernetickú bezpečnosť. Upravuje to novela zákona o Bezpečnostnej rade SR, ktorú podpísal prezident Andrej Kiska.
Parlament novelu schválil 12. novembra. "Terajšia štruktúra pracovných orgánov Bezpečnostnej rady SR plne nereflektuje vývoj globálnej, ale ani regionálnej bezpečnostnej situácie a neumožňuje dostatočne flexibilnú reakciu zodpovedných orgánov,“ odôvodňuje sa v novele vznik nových výborov.
Teraz pri rade fungujú štyri výbory – výbor pre zahraničnú politiku, výbor pre obranné plánovanie, výbor pre civilné núdzové plánovanie a výbor pre koordináciu spravodajských služieb.
Výbor pre energetickú bezpečnosť bude mať sedem členov, výbor pre kybernetickú bezpečnosť 14 členov. Novela vymedzuje ich úlohy, kompetencie a prepojenie na činnosť Situačného centra Slovenskej republiky (SITCEN SR) pre vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie na Slovensku ako aj vo svete.
Vláda v januári schválila štúdiu uskutočniteľnosti situačného centra. Ide o analytické informačné centrum na nadrezortnej úrovni, ktoré bude pracovať v nepretržitom režime. Situačné centrum bude súčasťou Kancelárie Bezpečnostnej rady SR.
Situáciu bude monitorovať Situačné centrum
Neustále monitorovanie bezpečnostnej situácie na Slovensku, ale aj vo svete bude mať od januára na starosti Situačné centrum SR ako súčasť Bezpečnostnej rady SR. Vyplýva to z novely zákona o fungovaní Bezpečnostnej rady SR v čase mieru, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.
Zámer zriadiť situačné centrum odsúhlasila vláda SR ešte 4. júna minulého roka. Zdôvodnila to tým, že na Slovensku sa nevykonáva komplexné a nepretržité vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie na nadrezortnej úrovni. Minister obrany Martin Glváč (Smer) v januári tohto roka uviedol, že zriadenie takéhoto centra si vyžaduje súčasná bezpečnostná situácia.
Bezpečnostná rada bude mať po novom aj dva nové výbory - pre energetickú bezpečnosť a pre kybernetickú bezpečnosť. "Účelom predloženia návrhu zákona je reakcia na aktuálne otázky strategickej bezpečnosti v oblastiach energetiky a kybernetického priestoru," uvádza sa v predkladacej správe.
