BRATISLAVA. Prax predkladania pozmeňujúcich návrhov k zákonom aj krátko pred samotným hlasovaním by mala byť v novom volebnom období minulosťou. Novú minimálne 48-hodinovú lehotu prináša novela rokovacieho poriadku, ktorú vo štvrtok schválili poslanci. Právnu normu predložili Peter Pellegrini, Miroslav Číž a Jana Laššáková (všetci Smer).
"Hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy výborov a o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných na schôdzi národnej rady sa koná najskôr po uplynutí 48 hodín od ich podania v rozprave," uvádza sa v texte.
Aj tu však bude platiť výnimka. Ak o kratšiu lehotu požiada gestorský výbor alebo spoločný spravodajca, plénum mu to hlasovaním môže odobriť. Toto sa nepáčilo opozícii, ktorá neúspešne žiadala možnosť výnimky vypustiť. Pellegrini poslancov uistil, že sa to zneužívať nebude.
Samotné zavedenie 48-hodinovej lehoty podľa Pellegriniho, Číža a Laššákovej vytvorí časový priestor na oboznámenie sa a posúdenie podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov z hľadiska ich obsahu. Ich novela zároveň prikazuje, že podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa zverejňujú na webovej stránke NR SR.
Súčasný zákon hovorí, že hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy výborov a o rozdaných návrhoch podaných na schôdzi Národnej rady sa koná najskôr na druhý deň po ich rozdaní. Parlament však takmer vždy využije skrátenie lehoty navrhované spravodajcom.
Zakázali prílepky
Legislatívna prax, keď poslanci cez zmenu zákona novelizujú aj iné nesúvisiace právne normy, čiže využívajú tzv. nepriamu novelizáciu, by mala byť od nového volebného obdobia minulosťou. Plénum schválilo novelu rokovacieho poriadku Národnej rady SR, ktorá takýto postup zakazuje.
"Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona," uvádza sa v texte. Ide teda o obmedzenie predkladania tzv. prílepkov, čiže vecne nesúvisiacich noviel.
Ak by však takáto situácia nastala, predsedajúci schôdze nedá o návrhu hlasovať. Autor návrhu však bude môcť vyjadriť námietku, o ktorej rozhodne plénum. Ak mu dá väčšina za pravdu, nepriama novela bude.
Nepriame novely využívali v rôznej miere všetky doterajšie vládne koalície, opoziční poslanci takýto postup vždy kritizovali. Jeden z posledných prípadov bol, keď poslanci Smeru Anton Martvoň a Otto Brixi zasiahli proti šmejdom cez novelu zákona o hospodárskej mobilizácii.
Nový rokovací poriadok
Za vlády Ivety Radičovej chcel zase vtedy koaličný Most-Híd cez zákon o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve riešiť otázku nových drog predávaných formou suvenírov v tzv. crazy shopoch.
Nový rokovací poriadok má tiež zamedziť praxi, ktorá sa rozšírila najmä v radoch opozície. Tá spočíva v tom, že plénum poslanecký návrh zákona prerokuje, dotyčný poslanec však krátko pred hlasovaním svoju právnu normu stiahne a predloží ju na najbližšiu schôdzu.
Tam o nej členovia snemovne rokujú opäť. Po novom má platiť, že ak navrhovateľ stiahne svoj návrh, opätovne zaradiť ho do programu bude možné až po šiestich mesiacoch. Aj tu však bude možné uplatniť výnimku. Ak predseda parlamentu dá návrh, aby tá lehota bola kratšia, plénum mu to môže odhlasovať.
Niektorí poslanci, ako napr. Alojz Hlina (KDH) či Ľudovít Kaník (SDKÚ), tento svoj postup opakovali aj niekoľkokrát. Robili to z dôvodu, že ak by plénum ich návrh hlasovaním odmietlo, s rovnakým nápadom môžu prísť až o pol roka.
Vyššie pokuty
Disciplinárne konanie voči poslancovi Národnej rady SR sa automaticky zastaví zo zákona, ak Mandátový a imunitný výbor NR SR nedokáže nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov schváliť trest ani zastavenie konania. S novým postupom počíta novela rokovacieho poriadku od Petra Pellegriniho, Miroslava Číža a Jany Laššákovej (všetci Smer), ktorú schválili poslanci.
Trojica zákonodarcov chce takto riešiť otázku ukončenia takýchto disciplinárnych konaní v prípade, že návrh uznesenia nezíska potrebnú väčšinu. Doterajšia prax výboru totiž bola podľa Smeru taká, že väčšina disciplinárnych konaní sa neskončila prijatím uznesenia. To sa však nepovažovalo za rozhodnutie vo veci.
Novela Pellegriniho, Číža a Laššákovej prináša aj vyššie pokuty. Za výrok, ktorým poslanec urazí iného člena snemovne či niektorého z ústavných činiteľov a odmietne sa mu ospravedlniť, bude hroziť pokuta do 1000 eur. Doteraz to bolo maximálne asi 166 eur (zákon aktuálne hovorí o pokute 5000 Sk).
Tisíceurová pokuta a pokarhanie bude možné aj v prípade hlasovania za iného poslanca. Pri potvrdení závažného porušenia poslaneckého sľubu alebo hlasovania za iného poslanca výbor plénu odporučí, aby poslancovi navrhlo vzdať sa mandátu.
