BRATISLAVA. Kedy sa stal Jozef Tiso prezidentom, akú mal profesiu a ako sa volalo jeho bratislavské prezidentské sídlo?
Takúto otázku položil stredoškolákom herec Marián Labuda počas včerajšej (26.11.) medzinárodnej dejepisnej súťaže gymnázií. Prostredníctvom veľkoplošnej obrazovky skúšali študentov aj ďalšie slovenské a české osobnosti, napríklad Milan Kňažko sa opýtal na Slovenskú národnú radu a na Vianočnú dohodu.
Vedú Česi
Trojčlenné tímy českých a slovenských gymnazistov súťažia vo vedomostiach o histórii 20. storočia už 22 rokov. Otázky sú zamerané na určité historické obdobie. Tento rok to bolo obdobie od vzniku protektorátu a slovenského štátu do oslobodenia Československa.
Z regionálnych kôl sa do finále v českom Chebe prebojovalo 75 gymnázií, z toho 16 zo Slovenska. Prvenstvo patrilo českým gymnazistom zo Strážnice, z Jihlavy a zo Sušíc.
Slovenským lídrom sa stalo Gymnázium Ludvíka Svobodu z Humenného, ktoré vo finále skončilo siedme. Do prvej dvadsiatky sa prebojovalo aj martinské Gymnázium Jozefa Lettricha a Gymnázium Janka Matúšku z Galanty.
Študenti sa na súťaž pripravovali z vyše štyridsiatich publikácií. Aby uspeli, musia ovládať vedomosti z oblasti kultúry, športu, náboženstva, estetiky či vojenstva.
„Možno to porovnať s prípravou na vysokoškolské štátnice, ktoré nejdú až do takej hĺbky ako títo stredoškoláci,“ povedal dejepisár Radoslav Turík z humenského gymnázia.
Bez priestoru na kultúru
Najväčšie problémy robia otázky z kultúry. Ukázalo sa to hlavne v záverečnom kole, kde z ukážok dobového filmu žiaci mali určiť meno režiséra a hlavného protagonistu. „Na hodinách dejepisu na literatúru, film a divadlo nie je priestor,“ vysvetľuje Turík.
„Vedomosti mladých o 20. storočí sú slabé,“ hovorí organizátor súťaže Miroslav Stulák. „Čo je však horšie, nedokážu ani spracovať informácie z internetu, ktoré sú často skreslené a účelovo deformované,“ dopĺňa ho Turík.
