BRATISLAVA. Parlament bude o ochrane verejného záujmu hlasovať v utorok. Poslanci dnes o ňom nehlasovali, pretože na schválenie ústavného zákona nie je zatiaľ zhoda potrebných 90 poslancov. Právnu normu predložil vládny Smer. Ten počas troch rokov odmietal opozičné návrhy na novelizáciu zákona o konflikte záujmov.
Vládna strana podľa podpredsedu parlamentu Miroslava Číža reaguje návrhom na nevyhnutné potreby praxe, pričom nemení podstatu platného ústavného zákona. Návrh Smeru rozširuje okruh verejných funkcionárov, ktorí by podávali majetkové priznania.
Z pôvodne určených verejných funkcionárov v akciových spoločnostiach so stopercentnou majetkovou účasťou štátu sa okruh funkcionárov rozširuje na verejných funkcionárov v akciových spoločnosťou s majoritnou účasťou štátu, obce, vyššieho územného celku alebo s účasťou Fondu národného majetku SR.
Priznanie majetku
Viacero zmien je zameraných najmä na procedurálne otázky v konaní o ochrane verejného záujmu, ale i na precíznejšie vykazovanie majetku verejných funkcionárov, a to najmä s ohľadom na ich štruktúru a úplnosť oznámení verejných funkcionárov.
Navrhované zmeny podľa trojice predkladateľov Petra Pellegriniho, Miroslava Číža a Jany Laššákovej odrážajú požiadavky verejnosti na podrobnosť oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov s rozšírením informácií o veci v prenájme a dary, ako i sprecizovanie doteraz podávaných informácií.
Oznámenia sa podávajú na tlačivách, ktoré schvaľuje príslušný orgán, pričom ide o formálno-právne aplikovanie doterajšej praxe do ústavného zákona.
Návrh počíta so širším rozsahom údajov, ktoré musí verejný funkcionár poskytnúť osobitnému orgánu na kontrolu konfliktu záujmov, pričom ide o rozšírenie údajov o daroch a výpožičkách s určením nových finančných limitov, pri ktorých sa takéto oznámenie podáva.
Konflikt záujmov
Pokiaľ ide o zverejňovanie týchto údajov, ustanovenie počíta s tým, že nie všetky údaje budú zverejňované. Týka sa to najmä identifikácie nehnuteľných a hnuteľných vecí a strán zmluvných vzťahov s odôvodnením, že ide o ochranu osobných údajov nielen verejného funkcionára, ale aj druhých zmluvných strán.
Sprísnenie spočíva podľa predkladateľov v tom, že uvedené údaje má k dispozícii príslušný orgán, ktorý má možnosť vyvodiť zo zmien v majetkových pomeroch verejného funkcionára právne dôsledky.
Smer v parlamente dvakrát zamietol novelu ústavného zákona o konflikte záujmov, ktorú predložili opoziční poslanci. Návrhom chcela opozícia dosiahnuť, aby verejní funkcionári uvádzali do priznaní všetky svoje príjmy a aby sa z majetkových priznaní dal určiť nárast majetku.
Majetkové priznania mali byť podrobnejšie. Funkcionári by museli popísať majetok, ktorý je drahší ako 10 000 eur, teda nielen uviesť, že vlastnia auto, ale spresniť aj jeho továrenskú značku.
Zmeniť sa mali aj formuláre, na ktorých funkcionári podávajú majetkové priznania. Zvýšiť sa mala aj objektívnosť konania a transparentnosť. Zároveň sa mala vylúčiť možnosť zablokovania pokuty za porušenie zákona, ako sa to dá dnes. Išlo o novelu, ktorú opozícia pripravovala so Smerom od roku 2012.
Opozícia: Hanba a bezzubosť
Viacerí opoziční poslanci návrhu Smeru v 1. čítaní vyčítali jeho bezzubosť, podľa nich sa z priznaní nebude dať zistiť majetok verejných funkcionárov a ani medziročný nárast majetku.
Novela vládnych poslancov je podľa poslanca Miroslava Beblavého hanbou a preto sa nečuduje, že pod ním nie sú podpisy opozičných poslancov, keďže v návrhu nie je ani jedna zo zásadných vecí, o ktorých diskutovali štyri roky. Smer nezakomponoval do svojho návrhu podľa Beblavého ani skutočné majetkové priznania, ani to, aby väčšina nemohla blokovať konanie voči porušovateľom zákona.
„Zákon zostáva deravý a ľahko zablokovateľný. Ešte aj niektoré veci mierne zhoršuje. Dnes totiž nie je možné zverejniť detailné údaje o hnuteľných veciach, ale o nehnuteľnostiach je to možné. Poslanci Smeru navrhujú nezverejňovať nič ani o nehnuteľnostiach,“ vysvetlil Beblavý.
Štáte sviatky sa k víkendom posúvať nebudú
V parlamente neprešli ani ďalšie návrhy z dielne OĽaNO či KDH.
BRATISLAVA. Parlament odmietol v piatok (27.11.) novelu zákona na zavedenie systému, podľa ktorého by sa v prípade, ak vybrané štátne sviatky alebo sviatky pripadnú na utorok, stredu alebo štvrtok pracovného týždňa, presunuli na piatok toho istého týždňa ako dni pracovného pokoja, pričom v prípade 29. augusta by sa tento systém uplatňoval s určitými odchýlkami. Návrh predložili poslanci OĽaNO.
Prijatím návrhu zákona by sa Slovenská republika podľa nich priblížila na úroveň štátov, ktoré už obdobnú právnu úpravu majú zavedenú desaťročia v podobe tzv. „bank holiday“.
Rozdelením sviatku a voľna podľa OĽaNO malo dôjsť aj k pozitívnejšiemu vnímaniu sviatku samotného, keď napríklad v stredu 17. novembra si ľudia podvečer na námestí pripomenú udalosti novembra ´89 a hneď v piatok toho istého týždňa budú opäť v dobrom na 17. november 1989 spomínať, lebo si budú užívať voľný deň so svojou rodinou či priateľmi. V súlade s kresťanskými tradíciami OĽaNO nenavrhovali tento systém použiť v prípade cirkevných
Štátne občianstvo sa vracať nebude
Opätovne získať štátne občianstvo SR, ak ho ľudia stratili na základe zákona prijatého vládou Roberta Fica v roku 2010, sa nebude dať. Národná rada totiž neschválila novelu zákona o štátnom občianstve SR z dielne poslancov za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO).
Obyčajní ľudia zároveň navrhovali, aby štátni občania SR neprichádzali o občianstvo automaticky po prijatí občianstva iného štátu. Novela opozičných zákonodarcov tiež mala riešiť odpustenie platenia správnych poplatkov pri opätovnom získaní štátneho občianstva SR osobami, ktoré stratili slovenské občianstvo v období od 17. júla 2010 do 29. februára 2016.
Starostovia nebudú niesť zodpovednosť za škodu
Starostovia a predsedovia samosprávnych krajov nebudú naďalej niesť zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone funkcie. V novele zákona o obecnom zriadení to navrhovali poslanci za OĽaNO.
Ich návrh parlament odmietol. Obyčajní ľudia chceli návrhom zriadiť aj centrálny register nariadení obcí, ktorý by bol prístupný verejnosti na webovej stránke Ministerstva vnútra SR. Išlo by o jedno z opatrení, ktoré prispievajú k zavedeniu elektronickej verejnej správy na Slovensku a o významný krok smerom k posilneniu transparentnosti verejnej správy, argumentovali poslanci za OĽaNO.
Zavedenie centrálneho registra by malo podľa obyčajných ľudí pozitívny vplyv i na podnikateľskú sféru, keďže zverejňovanie nariadení obcí v centrálnom registri pomôže firmám pri rozhodovaní sa, či začať, alebo pokračovať v podnikateľskej činnosti na území konkrétnej obce.
Prísnejšie tresty pre prevádzačov nebudú
Trestné sadzby za prevádzačstvo sa zvyšovať nebudú. Plénum Národnej rady nepodporilo novelu Trestného zákona od nezaradeného poslanca Martina Fedora, ktorý chcel sadzbu za trestný čin organizovania nedovoleného prekročenia štátnej hranice zvýšiť zo súčasných jeden až päť rokov na tri až osem rokov.
V prípade konania motivovaného finančnou odmenou navrhoval Fedor zvýšiť sadzbu na sedem až desať rokov, pri ohrození života prevádzaných osôb na desať až pätnásť rokov a pri konaní v organizovanej skupine na dvanásť až pätnásť rokov. Ak by prevádzač spôsobil viacerým osobám ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, žiadal Fedor trestnú sadzbu odňatia slobody na pätnásť až dvadsaťpäť rokov.
Zákaz reklamy na alkohol pri školách nebude
KDH nepochodilo so snahou zakázať umiestňovanie reklamy na alkohol v okolí škôl a zdravotníckych zariadení, parlament odmietol ich novelu zákona. Predkladaný návrh zákona by zvýšil spodnú hranicu sankcie z nuly na 33 000 eur. Horná hranica by sa podľa KDH mala zvýšiť zo súčasných 64 400 eur na 100 000 eur. „
Týmto návrhom zákona sme chceli umožniť samosprávam účinnejšie chrániť deti pred nebezpečenstvom alkoholizmu, rovnako aj pacientov liečiacich sa na alkoholizmus.
"Považujem za pokrytecké od Smeru, že celé Slovensko oblepí bilbordami „Chránime Slovensko“ a potom hlasovaním odmietne chrániť tých najslabších – deti a ľudí, ktorí sa chcú liečiť z alkoholizmu,“ povedal pre agentúru SITA predkladateľ návrhu Pavol Abrhan.
Kresťanskí demokrati tiež chceli zakázať umiestňovanie akýchkoľvek bilbordov na križovatkách a tam, kde by zacláňali výhľad na národnú kultúrnu pamiatku a národný park.
Národná rada neschválila ani ďalší návrh KDH, ktorou hnutie chcelo zvýšiť ochranu učiteľov tesne pred odchodom do dôchodku. Poslanci hnutia to navrhovali v novele zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.
Kresťanskí demokrati presadzovali, aby výpoveď učiteľa, ktorý odpracoval minimálne desať rokov a do dôchodku mu chýbajú menej ako tri roky, musela prerokovať rada školy. Pavol Abrhan a Martin Fronc tak chceli chrániť starších učiteľov pred šikanou niektorých zamestnávateľov.
sita a tasr
