Proces akreditácií vysokých škôl by sa mal na dva roky zastaviť, kým sa nezhodnotí a neprediskujú sa nové kritériá.
Vysokoškolské vzdelávanie sa dostalo do hlbokej krízy. Spôsobuje ju najmä dlhodobý nedostatok financií a nesprávne nastavené pravidlá. Vzťahy v akademickom prostredí sú vážne narušené, školy sú navzájom izolované a medzi akademikmi prevláda nedôvera. Školy prichádzajú o akademické slobody. Príčiny tejto krízy neboli doteraz zanalyzované a aj preto chýba ich koncepčné riešenie, hovorí profesor PETER SÝKORA z iniciatívy Za živé univerzity.
Ste jedným zo šiestich predstaviteľov iniciatívy Za živé univerzity. Ten názov evokuje, ako by tie naše univerzity pomaly umierali. Naozaj je to s nimi až také zlé?
„Naše vysoké školstvo skĺzlo do akéhosi bezmyšlienkovitého automatizmu, do naháňania sa za kvantitatívnymi indikátormi - preto tá „neživosť“ univerzít. Posledných dvadsať rokov sme systematicky obetúvali kvalitu na úkor kvantity. Zabudli sme, že marxistický zákon o automatickej premene kvantity na kvalitu neplatí. Vývoj v našom vysokom školstve je toho dôkazom - viac univerzít, viac študentov, viac docentov a profesorov vyššiu kvalitu neprinieslo. Skôr naopak.“
Vraj celkovú zlú atmosféru na vysokých školách napomáha aj nedôvera medzi akademikmi, vzájomná izolovanosť vysokých škôl, konflikty záujmu....
„Pripomína to konkurenčný boj na úrovni raného kapitalizmu. Vojna každého s každým o veľmi limitované zdroje. Bojujú medzi sebou vysoké školy, fakulty, katedry a často aj jednotlivci. Najlepšie to vystihuje výrok istého akademického funkcionára, keď obhajoval blokovanie docentúr a profesúr kolegov z inej univerzity – predsa si nebudeme vyrábať konkurenciu! “
A z čoho pramenia tieto zlé vzťahy?
„Jednou z hlavných príčin je finančné poddimenzovanie vysokého školstva. Druhou je nesprávne nastavená metodika rozdeľovania financií na verejné vysoké školy. A treťou je prístup k hodnoteniu akademických činností výlučne podľa kvantitatívnych ukazovateľov, ako v nejakej fabrike. Svoj podiel má určite aj absencia silnejšej akademickej tradície a kultúry, ale aj celková atmosféra v spoločnosti tolerujúca podvodný spôsob života.
Ako sa to prejavuje?
„Akademické hodnoty súskôr na smiech, všade vládne pragmatický oportunizmus.“
Tvrdíte, že na našich univerzitách je niečo mŕtve. Čo konkrétne?
„Skutočný duch akademického života. Samozrejme, existujú výnimky, ostrovčeky pozitívnej deviácie. My z iniciatívy Za živé univerzity sme hlboko presvedčení, že je to dôsledok neúmerného a často nekompetentného administratívneho zasahovania štátu do akademického života vysokých škôl. Len si vezmite náš vysokoškolský zákon – do akých detailov si osobuje právo predpisovať, ako majú vysoké školy fungovať!“
Čo máte na mysli?
„Napríklad nariadenie vlády z roku 2007, ktoré takpovediac zo dňa na deň určilo, že akreditovať sa môžu len tie magisterské študijné odbory, ktoré majú riadnych profesorov. Dovtedy ako garanti stačili docenti. Profesori sa vyžadovali až na garantovanie doktorandského štúdia. Dôsledky, ktoré to vyvolalo, autori nedomysleli. Vysokým školám okamžite začali chýbať obrovské počty profesorov.“
A školy teda začali vyrábať ostošesť profesorov.
„Boli k tomu štátom fakticky dotlačené. Mali na výber – buď zrušia študijné odbory a zatvoria celé katedry, alebo si profesorov zrýchlene „vyrobia“. Alebo ich „dovezú“ zo zahraničia. Už predtým nebol proces habilitácií a inaugurácii najšťastnejšie nastavený, ale toto ho dorazilo.“
V čom?
„Kritériá (tie faktické, nie formálne) nárokov na profesorov či docentov sa stali oveľa benevolentnejšími a ospravedlňovalo sa to tým, že si „predsa nezrušíme katedry“, nespáchame inštitucionálnu samovraždu.
Dá sa teda povedať, že po tomto vládnom opatrení sa znížili nároky na kandidátov na profesorov?
„V bezprostrednej reakcii nepochybne. Za posledné roky počty profesorov a docentov narástli neúmerne ich kvalite. A dodnes nie sme schopní sa s tým vyrovnať. Dôsledky sú dlhodobé. Heslovite povedané - nekvalitní docenti a profesori vychovávajú nekvalitných študentov. V spoločnosti a v akademickom prostredí úplne prirodzene výrazne poklesla prestíž akademických titulov. “
Pravidlá habilitácie a inaugurácie sú teda zle nastavené?
