BRATISLAVA. Systém kontinuálneho vzdelávania učiteľov by sa mohol zmeniť už krátko po parlamentných voľbách. Pripustil to v sobotu minister školstva Juraj Draxler. Zmeny by sa podľa jeho slov mali dotknúť finančnej stránky systému.
"Pravdepodobne smerujeme k tomu, že sa odčlení systém príplatkov alebo tá platová časť od samotného systému kontinuálneho vzdelávania," uviedol Draxler. V súčasnosti si učitelia prostredníctvom kreditov prilepšujú k platu.
Šéf rezortu školstva dodal, že každý zo školského prostredia sa zhodne na tom, že systém je zle nastavený.
"Našťastie, toto je téma, kde tie technické riešenie nie je až tak zložité pripraviť. Takže tam si predstavujem, že skutočne budeme po voľbách pripravení s konkrétnym návrhom, ako má vyzerať kontinuálne vzdelávanie," dodal Draxler.
Problém s kreditovým systémom
Kľúčový problém pri kontinuálnom vzdelávaní je, že kreditové vzdelávanie je naviazané na príspevok k platu a nie na systematické rozvíjanie kompetencií učiteľov. Počas okrúhleho stola o slovenskom školstve to povedala hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová.
Inšpektorka zároveň dodala, že nemali by sme zatratiť úplne celý systém kontinuálneho vzdelávania. Určite by malo ostať zachované adaptačné vzdelávanie či funkčné vzdelávanie, ale v inej forme, ako dnes existuje u nás.
Rovnako by mali ostať niektoré časti kvalifikačného vzdelávania. Jednoznačne však podľa nej treba odbúrať kreditový systém.
Matej Sapák z organizácie LEAF hovorí, že treba skvalitniť kontinuálne vzdelávanie, lebo treba pomáhať učiteľom, ktorí sú už dnes v školách.
Na druhej strane, úlohou kontinuálneho vzdelávania by podľa neho nemalo byť naprávanie chýb, ktoré urobili pedagogické fakulty. Pri pedagogických fakultách by mala byť pritom základom prax jej študentov. Chybou podľa Sapáka je, že študenti pedagogickej fakulty prvé roky vôbec nevidia žiakov v školách.
Obsah prípravy učiteľov
Do diskusie sa zapojila aj Zuzana Zimenová z občianskeho združenia Nové školstvo. Kritizovala pritom, že debata skĺzla do toho, ako má vyzerať nástroj na prípravu pedagógov, a to ešte predtým, ako je jasné, aký má byť obsah prípravy učiteľov.
Ako uviedla, ak chceme mať žiakov, ktorí budú rozumieť súvislostiam, aj toto musí príprava učiteľov reflektovať. Rovnako musí príprava učiteľov reflektovať napríklad to, ak chceme, aby učiteľ vedel žiakov potiahnuť k lepším výsledkom.
Šéf Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Pavel Sadloň hovorí, že dobrý učiteľ sa vzdeláva aj bez kreditov a kontinuálneho systému vzdelávania. Slabý učiteľ sa zameriava na to, koľko získa kreditov, a nie na to, čo vzdelaním získa. Myšlienka kreditového vzdelávanie teda podľa neho minula cieľ.
S výsledkami meraní kvality sa nič nerobí
Zásadný problém pri meraní kvality vzdelávania je, že s nameranými výsledkami následne nič nerobíme. Na diskusii počas okrúhleho stola o školstve to povedal Stanisav Boledovič z Teach for Slovakia. Boledovič si myslí, že ministerstvo školstva rezignovalo na snahu robiť niečo vtedy, ak nameria v školách katastrofálne výsledky.
Hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová tvrdí, že školy majú právo na objektívnu spätnú väzbu o svojom fungovaní a nemôžu veci meniť, ak spätnú väzbu nemajú.
Za ideálny systém považuje spojenie externej evalvácie Štátnej školskej inšpekcie, Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania a iných organizácií spolu s vlastnou evalváciou školy. Aj negatívna spätná väzba môže mať podľa Kalmárovej ozdravný účinok.
Nedá sa odmerať všetko
K testovaniu žiakov v školách uviedla, že prináša poznatok pre inšpekciu aj pre školu. Pripomenula však, že testovanie nemôže odmerať úplne všetko, čo sa deje. Nemôže odmerať napríklad formovanie hodnôt, postojov či kritického myslenia.
Kalmárová upozorňuje aj na fakt, že ak testovanie prinesie nejaký výsledok, treba skúmať, aká cesta k tomu viedla. Ako príklad uviedla školu, ktorá mala síce výborné výsledky žiakov zo slovenčiny, ale bolo to za cenu nátlaku, vypätia a v ostatných oblastiach navyše škola zaostávala.
Alena Petáková zo Združenia základných škôl dodáva, že merať kvalitu je veľmi ťažké. Hodnotenie školy, pre seba samú, nie pre rebríčky škôl, je však podľa nej potrebné. Petáková je však za to, aby testovali všetky predmety aj žiaka a jeho vzdelávacie schopností a nielen slovenčinu a matematiku.
