Staré Hory 9. februára (TASR) - Pre živočíchy v podmienkach mierneho a studeného pásma je zima najnepriaznivejším obdobím. Ľahšie to majú tie teplokrvné živočíchy, ktoré najťažšie mesiace prespávajú tzv. zimným spánkom. Aj cicavce, ktoré nemajú možnosť uložiť sa niekde do brlohu, sa na nástrahy zimy vyzbrojili špecifickými prostriedkami. Napríklad pred zimou sa im vymieňa redšia a menšia letná srsť za hustejšiu a dlhšiu. Akoby si obliekali zimné kožuchy, či obúvali kapce.
Podľa pracovníka Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV v Starých Horách Miroslava Sanigu zvieratá sa patrične pripravujú aj na bohatú snehovú nádielku. Napríklad rysovi ostrovidovi (Lynx lynx) pri jesennej výmene srsti narastá na labách hustá dlhá srsť pripomínajúca snežnice. "Špeciálna zimná obuv" uľahčuje rysovi nielen pohyb v sypkom snehu, ale pôsobí aj protišmykovo na zľadovatených plochách. Aj preto má rys vyššie šance dohoniť napríklad srnca, ktorý nie je na šmykľavý terén "vyzbrojený". Husto osrstené tlapky má aj zajac (Lepus europaeus), ktorému takáto "obuv" tiež uľahčuje pohyb v sypkom snehu a pôsobí protišmykovo. U losa mokraďového (Alces alces) okrem nízkeho nasadenia ratičiek aj klenuté hrany veľkých ratíc a pevná oblúkovito prehnutá srsť nad nimi, ktorá sa zadiera do sypkého snehu, znižuje zabáranie zvieraťa do snehovej prikrývky.
Ešte pred nástupom jesene špeciálnu výbavu na nohy v podobe snežníc, či akýchsi kapčekov dostávajú aj niektoré vtáky. Tetrov hlucháň (Tetrao urogallus) má nielen hustejšie operené beháky, aby ho pri prechádzkach snehovými závejmi neoziabalo, ale navyše po okrajoch prstov má narastené aj husté riasinky, zabraňujúce šmýkaniu pri pohybe po klzkých vetvách stromov, kde sa počas zimných mesiacov živí takmer výlučne ihličím. Podobné kapce z hustého peria si "prezúvajú" aj jeho blízke príbuzné snehuľa horská (Lagopus mutus) a snehuľa kapcavá (Lagopus lagopus), obývajúce oblasti severskej tundry.
