BRATISLAVA. Financovanie a riadenie škôl, hodnotenie ich kvality, akreditačný proces, či meranie kvality výskumných výstupov. To boli hlavné témy sobotňajšieho okrúhleho stola s ministrom školstva Jurajom Draxlerom o budúcnosti vysokých škôl, vedy a výskumu.
Kým v debate o regionálnom školstve prevládala zhoda, v prípade vysokých škôl a vedy sa názory diskutujúcich rozchádzali. Najzásadnejšou otázkou bol spôsob hodnotenia kvality vysokých škôl v spojení s výskumom a financovaním.
Slovenský folklór
Garantom nezávislosti a objektivity hodnotenia by mali byť zahraniční odborníci, nie však z okolitých krajín. „Hodnotenie musí vyhovovať medzinárodným kritériám, ale nie so slovenským folklórom,“ podotkol rektor Univerzity Komenského, Karol Mičieta.
Aj keď sa v súčasnosti uzatvára druhé kolo komplexnej akreditácie vysokých škôl, jej výsledky sa podľa šéfa akreditačnej komisie Ľubora Fišeru nedostatočne zohľadňujú. „Ak sa výsledky nepremietnu do financovania, tak to enormné množstvo práce bolo zbytočné,“ povedal.
Hodnotenie škôl sa podľa rektora Slovenskej technickej univerzity Roberta Redhammera má odvíjať od ich poslania. Zatiaľ čo univerzity sa okrem vzdelávania sústreďujú aj na výskumnú činnosť, v prípade vysokých škôl je v niektorých odboroch „nemožné robiť svetový výskum“.
Trvať na tom, aby generovali výsledky za každú cenu preto nemá význam, čo je bežná prax napríklad v Rakúsku alebo Spojených štátoch. Hodnotili by sa tak na základe iných parametrov ako univerzity a tvorili by samostatné rebríčky.
Grantová lotéria
Najväčší problém je nedostatok financií a ich rozdelenie. Jozef Masaryk z Agentúry na podporu výskumu a vývoja prirovnal úspešnosť získavania grantov k lotérii. Zo 150 miliónov, ktoré majú podporiť vzdelávanie a výskum, je iba desať rozdelených cez grantové agentúry VEGA a KEGA.
Redhammer verí, že slovenskému výskumu by pomohlo zvýšenie podielu peňazí v grantových schémach na úkor inštitucionálnych financií, ktoré slúžia na základný chod pracovísk.
Objektívne hodnotenie projektov tiež komplikuje falošná solidarita. „Sme malá krajina na to, aby sme zostavili komisiu nezávislých odborníkov,“ myslí si predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík.
Nesprávne priority
Devastáciu akademického prostredia podľa šéfa akreditačnej komisie spôsobilo zlé určenie priorít. Povinné tituly v štátnej správe mali za následok rozkvet detašovaných pracovísk škôl a externého štúdia, ako aj výrazné zníženie kvality publikačnej činnosti. Zo sto dvadsiatich vysunutých pracovísk sa po akreditácii zachovalo iba približne tridsať.
Za pomýlenú tiež považuje predstavu, že každý docent či profesor by mal byť garantom študijného programu. Výsledkom je, že ich v súčasnosti existuje zhruba 5-tisíc. Napriek ich vysokému počtu však pre pracovný trh prinášajú iba veľmi chudobný sortiment kvalifikácií, myslí si predseda Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry Ivan Ostrovský.
Ak by pokračoval súčasný trend pri zachovaní kapacít škôl, znamenalo by to, že dokážu prijať celú populáciu stredoškolských absolventov. „Veľká časť peňazí sa delí podľa počtu študentov a preto školy neinvestujú do kvality programov, ale prispôsobujú sa záujmu maturantov,“ hovorí Masaryk.
Riešením by mohlo byť regulovanie príspevku na študenta s ohľadom na trh práce. Ak by školy na odbory prijali vyšší počet, než je „spoločenská objednávka“, presah mimo dotovaných miest by si hradili z vlastných zdrojov.
