BRATISLAVA. Majetkové priznania verejných funkcionárov nebudú podrobnejšie ako doteraz. Za novelu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov (zákon o konflikte záujmov) totiž hlasovalo len 80 poslancov. Na schválenie ústavného zákona treba aspoň 90 hlasov.
Opozícia mala s návrhom z dielne Smeru problém. Podľa nej boli navrhnuté úpravy len kozmetické a neprinesú viac svetla do majetkových priznaní funkcionárov. Opoziční poslanci sa pokúšali novelu sprísniť, ich pozmeňujúce návrhy však neprešli.
Miroslav Beblavý (nezaradený) chcel, aby sa dal kontrolovať prírastok majetku a porovnať ho s príjmami verejného funkcionára.
Zverejniť všetky príjmy
Žiadal aj to, aby nebolo možné zastaviť konanie voči verejnému funkcionárovi za porušenie toho zákona len preto, lebo väčšina členov Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií nehlasovala za. Beblavý navrhoval aj majetkové priznania s vyššou výpovednou hodnotou.
Miroslav Číž zo Smeru si za novelou stojí a opozícii neraz odkázal, že je v nej zapracované všetko akceptovateľné, čo vylepšuje doterajší stav.
Právna norma z dielne Smeru počítala s tým, že by majetkové priznania podávali všetci činitelia volení parlamentom. Podľa poslancov Smeru mala priniesť viac informácií o majetku, ktorý majú verejní funkcionári v prenájme, či o daroch. Funkcionári mali zverejňovať všetky svoje príjmy, ako aj majetkové pomery rodinných príslušníkov.
Netýkala sa len parlamentu
Popisovať mali aj dar, inú výhodu či sumu finančného daru spolu s údajmi o darcovi alebo osobe, ktorá túto výhodu funkcionárovi poskytla. Tieto informácie mal v majetkovom priznaní uvádzať verejný funkcionár vtedy, ak hodnota jedného alebo viacerých darov či iných výhod od jedného darcu presiahne sumu 4000 eur.
Majetkové priznania mali podľa návrhu podávať nielen parlamentom volení verejní funkcionári, ale aj funkcionári v akciových spoločnostiach s majoritnou účasťou štátu aj samospráv. Novela riešila aj otázku viacerých funkcií činiteľov a ich odmien a tiež oznamovanie konfliktu záujmov. Ohlasovať ho mali funkcionári aj pred hlasovaním o veci, pre ktorú sú v konflikte záujmov. Zmeny sa mali dotknúť aj pokút.
Verejní funkcionári v majetkovom priznaní uvádzajú celkové príjmy za výkon verejnej funkcie za predošlý rok, prípadne aj iné príjmy. Zverejňujú tiež zoznam svojho nehnuteľného a hnuteľného majetku, avšak bez konkrétností. Napíšu len auto, byt, resp. pozemok. Návrh počítal aj s bližším popisom majetku.
Energetické dávky nebudú
Domácnosti ohrozené energetickou chudobou nebudú dostávať energetické dávky. Poslanci Národnej rady totiž neposunuli do druhého čítania návrh zákona o ochrane zraniteľných spotrebiteľov energií z dielne KDH, ktorým sa mala takáto novinka zaviesť do praxe.
Zákon pripravila trojica zákonodarcov Ján Hudacký, Jozef Bobík a Pavol Zajac. Chceli ním riešiť problém energetickej chudoby, teda stav, keď domácnosť nie je schopná udržať vo svojich obytných priestoroch vhodné teplotné podmienky, alebo si zadovážiť za dostupnú cenu základné energetické služby. "Súčasná situácia, najmä sociálne slabších rodín, je neúnosná. Ceny energií pre domácnosti sú regulované, ale plošne, čo neumožňuje selektívne podporovať zraniteľných spotrebiteľov," upozornil Hudacký.
Právnou normou tak chcel identifikovať práve takýchto spotrebiteľov. "Na základe takejto identifikácie by bola každá domácnosť, ako zraniteľný spotrebiteľ, oprávnená požiadať z Fondu energetickej solidarity o finančný príspevok, energetickú dávku, ktorá by pokrývala minimálnu potrebu energie. Zahŕňala by v sebe náklady na vykurovanie, ohrev vody, ale aj na ďalšiu spotrebu energií," priblížil Hudacký.
Príslušníci ŠtB neprídu o dôchodky
Príslušníci Štátnej bezpečnosti (ŠtB) neprídu o svoje dôchodky. Parlament neschválil novelu zákona o protikomunistickom odboji, ktorou poslanci za OĽaNO presadzovali plošné zníženie výsluhových dôchodkov bývalých eštebákov na polovicu.
Zákonodarcovia obyčajných ľudí zároveň navrhovali, aby sa tieto peniaze použili na jednorazový príspevok pre politických väzňov, respektíve ich manželky či manželov vo výške 1 000 eur.
"Je potrebné vzdať morálnu úctu politickým väzňom, ktorí trpeli v dobe neslobody, ako aj ich manželkám alebo manželom, ktorí boli priamo postihnutí stratou živiteľa a následným politickým sledovaním, a to prostredníctvom symbolického odškodnenia v podobe jednorazového finančného príspevku vo výške 1 000 eur," vysvetľovala poslankyňa Janka Šípošová, ktorá je dcérou bývalého politického väzňa.
Poslanci za OĽaNO chceli ukončiť podľa nich nespravodlivý a neúctivý stav, nehodný demokratickej spoločnosti, keď bývalí príslušníci ŠtB poberajú vysoké výsluhové dôchodky, zatiaľ čo ich obete často živoria.
"„Tí, čo roky boli utláčateľmi a prenasledovali nevinných, mučili ich a popierali ich základné ľudské práva, poberajú dnes nespravodlivo vysoké výsluhové dôchodky. Na druhej strane tí, čo trpeli vtedy, dôsledky prenasledovania znášajú doteraz. Majú nízke dôchodky aj preto, že vtedy nemohli pracovať alebo neskôr pracovali na slabo platených miestach," konštatovala Šípošová.
Neschválili nižšie tresty pre obete domáceho násilia
Rozšírenie možnosti pre mimoriadne zníženie trestu v prípadoch trestného činu úkladnej vraždy neúspešne presadzovali v novele Trestného zákona poslanci za SaS Jana Kiššová a Peter Osuský. Parlament ich novelu neschválil.
Miernejšie tresty liberáli navrhovali pre páchateľov, ktorí sa činu dopustili v ospravedlniteľnom stave mysle vyvolanom zavrhnutiahodným konaním poškodeného alebo v ospravedlniteľnom stave mysle zo súcitu nad takým zdravotným stavom usmrteného, ktorý bol nezvratný a neumožňoval viesť obeti dôstojný život. V oboch prípadoch by však súd nesmel uložiť trest odňatia slobody kratší ako päť rokov.
Podľa parlamentom neschváleného návrhu malo byť naďalej takéto konanie trestné, avšak trest miernejší. "Zmyslom uvedeného návrhu je možnosť súdu uplatniť miernejší trest jednak voči obetiam domáceho násilia a jednak voči tým páchateľom, ktorí sú motivovaní súcitom k ich obetiam. Do úvahy prichádza v tejto súvislosti iba súcit k obeti, ktorej zdravotný stav je nezvratný (nevyliečiteľnosť) a ktorý jej zároveň neumožňuje, respektíve znemožňuje viesť plnohodnotný život. Obe podmienky musia byť splnené kumulatívne," vysvetľovali poslanci SaS.
Vyhodnotenie okolností malo byť v kompetencii súdu; ak bude súd názoru, že zdravotný stav nebol nezvratný, alebo že hoci bol nezvratný, ale umožňoval viesť dôstojný život, jednoducho možnosť mimoriadneho zníženia trestu nevyužije a uloží trest v rámci riadnej sadzby, priblížili liberáli.
