Smer má v parlamente 83 poslancov. Na zmenu ústavy potrebuje ešte sedem hlasov, opozícia mu zrejme pomôže.
BRATISLAVA. So získaním ústavnej väčšiny na zásah do osobných práv ľudí podozrivých z terorizmu nebude mať strana Smer problém. Podporu zmenám v ústave už dalo najavo Kresťanskodemokratické hnutie.
„KDH je pripravené podporiť takýto návrh z toho dôvodu, že pre nás je bezpečnosť občanov na prvom mieste,“ povedal poslanec za KDH Pavol Abrhan.
O ústavných zmenách rokoval parlament v utorok. Počas niekoľkohodinovej diskusie poslanci stihli odsúhlasiť iba to, aby sa schvaľovali v skrátenom konaní.
Poslanci začali diskutovať o sprísnení kontroly občanov (minúta po minúte)Čítajte
Navrhované zmeny
Zmena v ústave sa má týkať zadržiavania osôb obvinených z terorizmu. Podozrivá osoba mohla byť doteraz zadržiavaná najviac päť dní a aj to len v prípadoch závažných trestných činov. V tomto čase je zahrnuté zadržanie, vypočutie a posúdenie súdom, či bude zadržaný uväznený.
((anketa))
Ak poslanci zmeny schvália, táto lehota sa v prípade podozrení z terorizmu predĺži až na desať dní.
Ďalšie zmeny sa už ústavy netýkajú a Smer ich môže schváliť sám prostou väčšinou.
Slovenská informačná služba napríklad získa exkluzívnu právomoc navrhnúť súdu vypnutie akéhokoľvek webu, ktorý šíri myšlienky podporujúce terorizmus.
Polícia na základe akéhokoľvek podozrenia bude môcť prehľadať automobil aj cestujúcich v hromadnej doprave. Tajné služby si budú môcť vyžiadať záznamy z kamier monitorujúcich verejné priestranstvo aj bez predchádzajúceho súhlasu súdu.
Podpora opozície
Je dobré, že niektoré zmeny musia byť zavedené v ústave a že vládna strana na to potrebuje aj hlasy opozície, tvrdí politológ Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky.
Smer má v parlamente 83 poslancov. Na zmenu ústavy potrebuje ešte sedem hlasov. Za návrh tak musia hlasovať aj poslanci opozičných strán.
Jednoznačnú podporu návrhu zatiaľ vyjadrili len predstavitelia KDH, ktorým však prekáža zrýchlený spôsob, akým sa zmeny majú prijať.
Podporu nevylúčila ani strana Sloboda a solidarita. „Podporu týchto zmien v parlamente si viem predstaviť,“ povedal Ľubomír Galko, podpredseda SaS.
Zachovať rovnováhu medzi bezpečnosťou na jednej strane a slobodou a ochranou súkromia jednotlivca na strane druhej považuje za dôležité opozičný Most-Híd. Poslankyňa za Most-Híd a podpredsedníčka strany Lucia Žitňanská v parlamentnej rozprave k protiteroristickej legislatíve uviedla, že niektoré vládne návrhy tento princíp rovnováhy nerešpektujú.
Navrhované predĺženie lehoty na zadržanie podozrivých z terorizmu na 96 hodín pre políciu je podľa žitňanskej pochopiteľný krok. "Nerozumieme však, prečoby súd potreboval až 144 hodín na vydanie rozhodnutia o väzbe," vyhlásila Žitňanská.
V súčasnosti platná lehota 72 hodín pri obzvlášť závažných trestných činoch je podľa nej dostačujúca aj pri trestných činoch súvisiacich s terorizmom.
Most zároveň navrhuje, aby ostatné protiteroristické opatrenia platili iba dočasne na dobu jedného roka a pol, až dva roky.
Poslanci, členovia mimoparlamentnej strany Sieť, podporia len tie zmeny, ktoré efektívne zlepšia bezpečnosť, ale nie tie, ktoré by budovali policajný štát, povedal v nedeľnej televíznej diskusnej relácii predseda Siete Radoslav Procházka.
Návrhy Smeru ako celok odmieta mimoparlamentná strana Skok, ktorá má štyroch poslancov. „Predložené zákony vrátane novely ústavy nijako nezvýšia bezpečnosť Slovenska. Sú len predvolebnou aktivitou, ktorá má vyvolať zdanie, že vláda niečo robí. Nerobí,“ povedal predseda strany Juraj Miškov.
Prehľadávanie áut, vypínanie webov. 10 zmien, ktoré schválila vládaČítajte
Diskusia s opozíciou
Niektoré opatrenia v novej legislatíve sú opodstatnené, niektoré nie. Opozícia by v tomto mala nájsť spoločný postup, tvrdí Igor Matovič, šéf OĽaNO.
„Strany, ktoré majú poslanecké kluby, by sa mali spojiť a spoločne sa dohodnúť na postupe. Inak iba budeme hrať Ficovu pesničku, rozosievať strach medzi ľudí a vyvolávať paniku a nabehli by sme na Ficovu kampaň,“ povedal pred rokovaním Matovič.
Smer sa pred schvaľovaním nových pravidiel v parlamente mohol dohodnúť s opozičnými stranami, ktorých hlasy potrebuje, ale neurobil to, upozornil Daniel Lipšic (Nova).
„Som prekvapený, že bez rokovania s opozíciou chcete jej podporu,“ odkázal Lipšic počas rozpravy poslancom Smeru.
Takéto správanie Smeru môže byť podľa neho marketingovým ťahom, ktorý má prinútiť opozíciu, aby za prísnejšie protiteroristické pravidlá nehlasovala.
Čo sa bojíš, keď si spravodlivý?Čítajte
Skrátené konanie
Opoziční poslanci sa sťažujú aj na rozhodnutie Smeru prijať opatrenia už tento týždeň v skrátenom konaní. Opozícia navrhovala, aby sa o tom diskutovalo až na mimoriadnej schôdzi začiatkom budúceho roka.
„O týchto závažných veciach by sme mali rozhodovať v riadnom legislatívnom procese,“ povedal Július Brocka z KDH.
Ľubomír Petrák (Smer) na to reagoval slovami, že občania Slovenska sa cítia ohrozene a ak by sa hlasovanie presunulo na budúci rok, Smer by bol kritizovaný, že nerobí nič pre bezpečnosť štátu.
„Je potrebná širšia odborná diskusia na túto tému a bezpečnostné ohrozenie Slovenska nie je také vážne, aby bolo potrebné prijať opatrenia tak rýchlo,“ povedal Mesežnikov.

Beata
Balogová
