Komisárom pre deti bude exministerka práce Viera Tomanová.
BRATISLAVA. Poslanci v stredu otvorili 13. rokovací deň 58. schôdze Národnej rady.
Dianie v parlamente sme sledovali minútu po minúte:
15:30 Minútu po minúte sme ukončili, ďakujeme za sledovanie.
15:23 Schôdza pokračuje prerokovávaním návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon o dani z pridanej hodnoty. Pavol Zajac uviedol, že posúva zákon do druhého čítania. Doplnil, že občania si zaslúžia mať zníženú DPH na zdravé potraviny, aj na sladkovodné ryby a základné potraviny na život obyvateľov Slovenska.
15:09 Schôdza pokračuje návrhom na členov disciplinárnych senátov.
15:03 Poslanec Mamojka zo Smeru si myslí, že keď poslanec zastáva určitý úrad, nemá problém uvedomiť si svoju pozíciu a konať podľa toho. Nemyslí si, že špecializácia je základný predpoklad.
14:47 Ďalší vystúpil Daniel Lipšic. Najväčší problém, ktorý má nielen Slovensko v Ústavnom súde, je to, že súd by nemal byť inštitúciou, kam sa chodí za zásluhy. Človek, ktorý sa tam dostane, má spĺňať určité predpoklady, mal by mať skúsenosti s ústavným právom.
Upozorňuje, aby sa nezopakovala situácia ešte za Mečiara, kedy si vládna strana zvolila dvoch sudcov z vlastných radov. Myslí si, že by mali zvoliť pána Mamojku a pani Laššákovú. Ústavný sudca by sa podľa Lipšica mal vyjadriť aj k veciam, ktoré sú iné, než politické preferencie jeho strany.
Ak ústavní sudcovia budú rozhodovať len podľa toho, čo je dobré a čo zlé a čo je proti ich hodnotovým preferenciám, budú obmedzovať demokraciu, majú sa riadiť ústavným právom.
Sudcovia musia preukázať minulosťou, že sa venovali ústavnému právu a keď prišlo na hlasovanie, povedali svoj názor a hlasovali inak, nie podľa preferencií.
Lipšic sa obáva, že ak zvolia dvoch kolegov z ich poslaneckého klubu, bude to mať dva nedostatky. Jednak ani jeden z kandidátov sa ústavnému právu nevenoval a navyše svojím hlasovaním preukázali, že pred ústavou dávajú prednosť svojim ideologickým preferenciám a tie by nemali prenášať na Ústavný súd.
14:32 Alojzovi Hlinovi z KDH sa zdá, že sudcovia a prokuratúra si vytvorili na Slovensku štát v štáte, stav, ktorý trvá už 25 rokov. Hovorí, že sudcov nemožno ani fotiť, nemožno im nič, ale rozhodujú o závažných veciach. Zo sudcov by podľa poslanca mala vychádzať cnosť, je však zhrozený, že v skutočnosti je to opak.
"Sú tu ľudia, ktorí sa živia parazitovaním na iných, ktorí si z toho spravili živnosť," povedal. Na záver apeloval, aby sa zvolil taký človek, z ktorého bude vyžarovať aura Ústavného sudcu.
14:19 Miroslav Kadúc zo začiatku naráža na nízky počet prítomných poslancov.
Hovorí, že Ústavný súd je orgán, na ktorý politika priamo vplýva, a preto potrebujeme ľudí, ktorí sú nestranní, no takí politickí nominanti byť nemôžu. "O stave Ústavného súdu hovoria jeho posledné výsledky," konštatuje a spomína Čentéša, odmietnutie výkladu a ďalšie rozporuplné rozhodnutia.
Vládni poslanci majú podľa neho možnosť zmeniť súčasný stav a zabezpečiť to, čo má Ústavný súd robiť, a síce ochraňovať.
14:12 Začala rozprava na návrh na voľbu kandidátov sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.
14:07 Schôdza sa opäť začala. Ľubica Rošková zo Smeru oznamuje výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Za komisára pre deti bola zvolená Viera Tomanová, za komisára pre osoby so zdravotným postihnutím poslanci zvolili Zuzanu Stavrovskú.
12:06 Rozprava je nateraz ukončená, do 14. hodiny je vyhlásená prestávka.
12:03 Martin Fronc z KDH nesúhlasí s predloženým návrhom a hovorí, že na ochranu ľudí existuje iný spôsob. V súčasnosti zavedený výnimočný stav vo Francúzsku umožňuje kontroly bez súdu, uvaliť domáce väzenie či iné opatrenia. Rozdielom je však to, že stav je len dočasný a jeho predĺženie je viazané na rozhodnutie parlamentu. Zmena takýchto opatrení, ktoré sú zakotvené v zákone, je podľa poslanca veľmi ťažká.
"Viem si predstaviť prijatie legislatívy v prípade, keď bude treba chrániť občanov. Ale nesmie to byť trvalo zakotvené," uzavrel Fronc.
11:58 S pripomienkami vystúpil Igor Hraško z OĽaNO. Upozorňuje, že doteraz vláda nerobila nič a zrazu po Paríži prišla s opatreniami. Útokov bolo v minulosti viac, dovtedy však vláda nepriniesla nič. "Protiteroristický balíček je namierený proti slovenským občanom," hovorí Igor Hraško z OĽaNO. Tiež hovorí, že nemáme koncepciu vnútornej bezpečnosti a veci sa robia narýchlo a chystané zmeny boli pripravené ad-hoc.
Poslanec nerozumie definícii politický extrémizmus. Pojem podľa neho dovoľuje odstrániť politickú konkurenciu a takto nastavený zákon nás opäť dostáva pred rok 1989. "S podobnými praktikami pracovala Štb," doplnil.
"Občanov treba poriadne zastrašiť, a potom prísť na ochranu. Kto je však najväčšou hrozbou pre Slovensko? Sú to džihádisti? Najviac nás tyranizuje oligarchia a tiež vláda Roberta Fica, ktorá dovolí rozkrádanie," hovorí Hraško.
11:47 "Cieľom nie je zlepšiť práva a slobody ľudí, ale monitorovať ich," myslí si Erika Jurinová z OĽaNO. Štát si podľa poslankyne pýta väčšie právomoci a kontrolu nad občanom. Jurinová hovorí že sú dve nebezpečné reakcie v podobných situáciách. Prvou je prehnaná reakcia, po ktorej nasleduje represia, ktorá prevalcuje práva a slobody jednotlivca. Druhou je pasivita a žiadna reakcia. Zo zákonov vladnej strany plynie strach a vágnosť. "Viac štátu, viac sledovania občanov," doplnila.
"Zmena trestného zákona nesie v sebe totalitné prvky," upozorňuje poslankyňa. Nemyslí si, že navrhované zmeny pomôžu zamedziť prípadným teroristickým útokom na Slovensku. Tiež sa jej nepozdáva súdne konanie bez prítomnosti verejnosti a bez možnosti opravných opatrení.
"Vláda si myslí, že týmito opatreniami vyrieši terorizmus na Slovensku. Islamský terorizmus je však problém globálny a Robert Fico zatiaľ neprišiel so žiadnym návrhom na väčšiu spoluprácu. Prišiel len s návrhom, ktorý ublíži ľuďom," doplnila.
11:31 Galko vymenúva veci, ktoré sú v predkladaných zmenách zákonoch a ktoré nijako nesúvisia s antiterorizmom. Hovorí, že je to zadefinované tak, že ak sa polícia domnieva, že by ich odpočúvanie mohlo priviesť k podozrivým, budú tak môcť urobiť aj bez súhlasu sudcu.
"Budete odpočúvať každého, aj takých, ktorí sa dostali do väzby za absolútne nesúvisiaci trestný čin," hovorí Galko z SaS. Formulácie sú podľa neho veľmi všeobecné a v prípade schválenia sa v takomto znení budú dať ľahko zneužiť. "Ak ich prijmete, podporíte policajný štát a pod takéto niečo sa poslanci z SaS nepodpíšu," uzavrel.
11:10 Schôdza pokračuje tajným hlasovaním o komisárovi pre deti a zdravotne postihnutých.
Poslanci budú voliť komisára pre deti a zdravotne postihnutýchČítajte
10:50 Ľubomír Galko hovorí, že za celé štyri roky vláda nebola schopná predložiť zákon o spravodajskej službe. K novému zákonu bolo podľa poslanca množstvo pripomienok. Myslí si, že tajné služby do zákona prepašovali viacero vecí, ktoré s ich prácou nesúvisia.
"Prečo má vojenské spravodajstvo úlohy týkajúce sa nelegálnej medzinárodnej prepravy osôb?" pýta sa poslanec. "Čo má predstieraný prevod vecí spoločné s antiterorizmom?" Upozorňuje tiež, že SIS dostala možnosť vypnúť weby na základe vágnych kritérií, či pýtať si záznamy z monitorovania priestorov.
Galko sa tiež pýta, prečo dostanú policajti možnosť prehliadať autá či batožinu ľuďom bez povolenia prokuratúry. "Idete ho schváliť v zrýchlenom konaní bez odbornej diskusie," hovorí.
10:33 Alojz Hlina z KDH sa pýta, ktoré európske parlamenty v poslednom období zasadajú a zrýchlene rokujú o protiteroristických opatreniach či zmene ústavy. Upozorňuje, že prečo okolité štáty nič také nerobia a na Slovensku pripravujeme zmeny práve pred voľbami.
BRATISLAVA. Voľba komisára pre deti a komisára pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím dnes čaká na poslancov Národnej rady SR. Rozpravou k týmto voľbám dnes poslanci otvorili 13. rokovací deň 58. schôdze NR SR.
O post komisára pre deti súperia štyria uchádzači, a to poslankyňa Smeru-SD a exministerka práce Viera Tomanová, nominantka SaS a exposlankyňa Natália Blahová, Ondrej Gallo z Nadácie Pontis navrhnutý predsedom ľudskoprávneho výboru Rudolfom Chmelom (Most-Híd) a šéf mimovládnej organizácie Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar Jozef Mikloško, ktorého nominoval poslanec Pavol Hrušovský (KDH).
O funkciu komisára pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím majú záujem dvaja uchádzači. Vládny Smer-SD ponúka advokátku Zuzanu Stavrovskú a opoziční poslanci niekdajšiu dlhoročnú pracovníčku ministerstva práce Lýdiu Brichtovú.
Tajná voľba komisárov by sa mala uskutočniť po 11. hodine. Podvečer príde na rad voľba kandidátov na sudcu Ústavného súdu SR a voľba kandidátov na člena disciplinárneho senátu. Plénum sa v stredu zároveň vráti k prerušenej rozprave o protiteroristickej legislatíve, o ktorej sa na návrh vlády rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
