Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačeného vydania denníka SME.S vizitkou v Luxemburgu
Ak chce vláda so žalobou uspieť, musí preukázať, že v danej chvíli existovalo dokázateľne lepšie riešenie ako kvóty.
BRATISLAVA. Prijaté kvóty na prerozdelenie utečencov porušujú európsky princíp vyváženosti. Nie sú vhodné ani nevyhnutné na riešenie utečeneckej krízy, tvrdí slovenská vláda vo svojej žalobe proti kvótam Európskej únie.
Kvóty
Čo sme splnili
Slovensko vymenovalo národný kontaktný bod, jedného styčného úradníka pre Taliansko a jedného pre Grécko.
Slovensko reagovalo aj na výzvu Frontextu posilniť pohraničnú stráž a poskytlo dvoch expertov pre Európsky podporný úrad pre azyl.
Počet ponúknutých miest pre utečencov vláda zatiaľ oficiálne neoznámila.
„Zo všetkých šiestich bodov žaloby je tento jediný relevantný,“ tvrdí Viliam Karas, expert na európske právo. „Vláda však musí dokázať, že existovalo lepšie riešenie ako kvóty,“ dodal.
Slovensko oficiálne podalo žalobu na Súdny dvor v Luxemburgu v stredu ráno. Zdôvodnenie žaloby uverejnilo na svojom webe ministerstvo spravodlivosti.
„Každá členská krajina má suverénne právo napadnúť rozhodnutie Rady EÚ pred Súdnym dvorom EÚ. V priebehu konania pred súdnym dvorom sú však členské krajiny povinné rešpektovať platné právo,“ povedal Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Slovensko by podľa kvót malo do roka prijať 802 a v prípade nutnosti ďalších 656 utečencov.
Prečo kvóty nefungujú
Dnes už je podľa premiéra Roberta Fica jasné, že kvóty nefungujú, a malo byť prijaté iné riešenie. „Považujeme kvóty za nezmyselné a nerealizovateľné, je z nich fiasko. Sú len na papieri,“ povedal Fico.
Európska komisia upozorňuje, že v oblasti prerozdelenia utečencov je veľký rozdiel medzi tým, čo krajiny sľúbili, a tým, čo sa reálne urobilo.
„Prijaté opatrenia nemôžu účinne fungovať, ak sa členské štáty nezapoja do ich napĺňania,“ povedal Králik.
Dokázať, že existovalo lepšie riešenie ako kvóty, nebude ľahké, pretože rozhodnutie bolo prijaté v čase, keď už utečenci boli na území Únie a nikto nevedel ponúknuť lepšiu alternatívu, tvrdí Karas.
„Mali sme ich začať zatvárať a posielať loďami naspäť? Keďže zlyhal systém dobrovoľného prerozdelenia týchto ľudí, musel sa prijať kľúč, podľa ktorého ich krajiny budú prijímať,“ povedal Karas.
Dodal, že v minulosti boli prípady, keď súd uznal, že nejaké nariadenie nebolo vyvážené alebo proporcionálne, ale išlo o zjavné prípady. „Napríklad, keď sa nariadilo podnikateľom poskytovať údaje, ktoré mal Brusel k dispozícii z iného zdroja,“ povedal Karas.
Čo namieta vláda Smeru
Rozhodnutie, ktoré Rada EÚ prijala, je v rozpore s rozhodnutím európskej rady, ktorá konštatovala, že sa nebudú prijímať povinné kvóty, vyhlásil premiér Fico.
Zároveň ide podľa Fica v danom prípade o nelegislatívne opatrenie, hoci malo ísť o legislatívne opatrenie, ku ktorému sa mal vyjadrovať aj Európsky parlament. „Myslíme si, že dochádza k porušovaniu práv Európskeho parlamentu, ako aj národných parlamentov,“ objasnil ďalší dôvod podania žaloby Fico.
Premiér znovu skritizoval aj fakt, že kvóty boli prijaté väčšinovo, nie jednomyseľne.
„Konkrétny právny základ, podľa ktorého sa prijali utečenecké kvóty, predpokladá väčšinové hlasovanie,“ reagoval Karas.
Fico chcel o žalobe rokovať aj s krajinami V4. Zámer podať žalobu na kvóty už ohlásilo v novembri Maďarsko. Maďarský parlament vtedy konštatoval, že Rada EÚ pri ich schvaľovaní nebrala do úvahy princíp subsidiarity a národným parlamentom nezabezpečila možnosť vyjadriť sa k nim.
Po poslednom bruselskom summite opätovne odmietla nové kvóty aj poľská premiérka Beata Szydlová.
Česko sa nepridá
Naopak, Česko sa k slovenskej žalobe nepripojí. Na mimoriadnom rokovaní o tom v pondelok rozhodla česká vláda.
„Nevidíme prínosy, ale skôr riziká,“ povedal český minister vnútra Milan Chovanec.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu

Beata
Balogová
